Novoročné predpovede, proroctvá a horoskopy – Poznáte životy najznámejších prorokov našej histórie?

Nový rok už spravidla pre mnohých ľudí znamená nový začiatok. Berú ho ako príležitosť úplne obrátiť svoj život k lepšiemu. Dávajú si najrôznejšie predsavzatia, ktoré sa potom po zvyšok roka snažia svorne plniť. S novým kalendárnym rokom ale už typicky prichádzajú aj rôzne predpovede, ktoré nik z nás nemôže ovplyvniť. Boli dávno dané a vyrieknuté, prípadne vpísané priamo do hviezd.

Novoročné predpovede, proroctvá a horoskopy nie sú pre nikoho z nás žiadnou novinkou. Objavujú sa opakovane a niektorých z nás zaujímajú viac, než ostatných. Najrôznejšie proroctvá prinášajú informácie o veľkých, prelomových udalostiach, ktoré by ľudstvo mali zasiahnuť v danom kalendárnom roku. Najčastejšie však nejde o žiadne potešujúce správy. Takého proroctvá totiž zvyčajne vypovedajú o negatívnych zmenách či konfliktoch, ktoré prinesie matka príroda alebo ľudstvo samotné.

Dejiny pamätajú mnohých prorokov, ktorí za svojho života vyriekli mocné a často desivé slová. Iba hŕstka z nich ale ustála skúšku časom a dokázala, že v sebe ukrýva istú dávku pravdy.

Proroctvá z pera francúzskeho lekára a astrológa

Nostradamus, vlastným menom Michel de Nostradame, patrí dodnes medzi najtajuplnejšie, ale zároveň najfascinujúcejšie osobnosti našej histórie. Dodnes ho mnoho ľudí označuje za najpresnejšieho jasnovidca, aký kedy kráčal po zemskom povrchu. Presnosť jeho predpovedí fascinuje aj niekoľko storočí po jeho smrti – jeho slová dostávajú často do pomykova aj tých, ktorí na podobné veci neveria.

Známy francúzsky lekár a astrológ sa narodil 14. 12 . 1503 v St. Remy de Provence. Dejiny ho vykresľujú aj ako veštca a veľkého cestovateľa, ktorý žil na hrane dvoch realít. Narodil sa do chudobnej rodiny ako najstarší syn – mal ešte štyroch bratov. Obrovská inteligencia sa u neho prejavila už v útlej mladosti. O jeho vzdelanie sa neskôr staral dedko Jean, ktorý ho učil základom latinčiny, gréčtiny, hebrejčiny, matematiky a astrológie. Po jeho smrti bol Nostradamus poslaný do Avignonu, aby pokračoval vo svojich štúdiách. Takmer okamžite tu preukázal svoj veľký záujem o astrológiu – otvorene podporil Kopernikovu teóriu o guľatej Zemi, ktorá rotuje okolo Slnka.

Keď mal chlapec 9 rokov, jeho rodina sa kvôli narastajúcej moci inkvizície prihlásila ku katolíckej viere, hoci dovtedy sa hlásili k židovstvu. S príchodom roku 1522 ho poslali študovať medicínu do Montpellier. Po úspešnom ukončení štúdia sa rozhodol odísť liečiť ľudí mimo husto osídlených miest a takisto pomáhať obetiam smrtiacej morovej epidémie.

V roku 1534 sa oženil s krásnou mladou dievčinou s vysokým postavením, ktorá mu následne porodila dve deti – syna a dcéru. V Agene, kde rodina žila, však prišiel mor, ktorý Nostradama pripravil o milovanú manželku aj obe deti. Mladý lekár bol zdrvený skutočnosťou, že ich nedokázal zachrániť. Iba o necelé štyri roky neskôr ho obvinili z kacírstva kvôli náhodnej poznámke, ktorú vyriekol pár rokov predtým. Jednému sochárovi, ktorý vytvoril bronzovú podobizeň Panny Márie totiž povedal, že stvoril diabla. Inkvizícia ho po úspešnej obhajobe napokon poslala do Toulouse. Nasledujúcich 6 rokov strávil na cestách a od cirkvi ako takej sa držal stranou.

Práve v dobe jeho šesťročného putovania začínali prichádzať prvé zvesti o jeho tajuplných proroctvách. V roku 1554 sa usadil v Marseilles, ktoré koncom roka postihla najhoršia povodeň, akú mesto kedy zažilo. Táto udalosť zdvojnásobila aj obete morovej epidémie, ktorá sa šírila všadeprítomnou vodou a pozostatkami mŕtvych, ktoré vyplavovala. Nostradamus toto obdobie strávil zahĺbený vo svojej práci.  Po obnove mesta sa presťahoval do Salonu, kde strávil aj zvyšok svojho života. Znova sa oženil, tento krát s bohatou vdovou. Spoločne sa usadili v dome, ktorý dodnes môžu záujemcovia vidieť blízko Pallace de la Poissonnerie.

S rokom 1550 prišiel jeho ročný kalendár, ktorý nazval Almanach. Napísal ale aj dielo s názvom Prognostiky, ktoré v sebe obsahovalo rôzne proroctvá. Práve ich úspech Nostradama motivoval, aby sa tejto tematike venoval aj ďalej. Časť domu prerobil na študovňu, ktorú zaplnil svojimi okultnými knihami – podľa starých zápisov nad nimi trávil takmer každú noc. Hlavným zdrojom jeho magickej inšpirácie bola kniha s názvom The Mysteriis Egyptorum.

O päť rokov neskôr, v roku 1555 dokončil prvú časť knihy proroctiev, ktorá obsahovala predpovede od jeho doby až po samotný koniec sveta. Túto časť knihy nazval Century – so storočím ako takým ale nemá názov nič spoločné. Ide o symboliku, ktorá odkazuje na 100 veršov alebo štvorverší. Jednotlivé verše písal mrzutým, zamotaným a veľmi temným, nejasným štýlom. Na ich zápis použil rovno niekoľko jazykov – francúzsky, provensálsky, taliansky, grécky aj latinský. Aby sa vyhol ďalšiemu obvineniu z kacírstva, schválne poplietol časovú postupnosť proroctiev a tým ich zašifroval. Nezasvätený človek preto nemohol vyčítať a pochopiť ich skutočnú podstatu. Nostradamus do konca roka nadobudol veľkej slávy. Z Francúzska sa zvesti o jeho knihe proroctiev rozšírili do celej Európy.

Nie všetci ale boli z jeho práce nadšení. Kráľovský dvor priam zúril a preto kráľovná Katarína Medicejská poslala po Nostradama. Stretli sa v roku 1556 a podľa historických zdrojov spolu debatovali až cez dve hodiny. Kráľovná sa ho pýtala na štvorveršie, ktoré malo predpovedať kráľovskú smrť – údajne bola s jeho odpoveďou veľmi spokojná. Jej manžel, panovník
Henrych II. mu však následne udelil len veľmi krátku audienciu a bolo zrejmé, že žiadne jeho vízie budúcnosti ho nezaujímajú. Kráľovná však v priebehu dvoch týždňov poslala po Nostradama znova a dala mu veľmi vzácnu, ale náročnú úlohu. Mal zostaviť horoskop pre sedem Valoiských detí, ktorých tragické osudy predpovedal vo svojom diele Century. Kráľovnej povedal len toľko, že všetci jej synovia budú panovníci. Predpoveď mu nevyšla len v prípade princa Francoisea, ktorý zomrel ešte predtým, ako zdedil trón.

Krátko potom sa Nostradamus musel urýchlene vrátiť do Salonu – sudcovia z Paríža totiž začali pátrať po jeho magických knihách a štúdiách. Od tejto doby sa venoval zostavovaniu horoskopov pre mnohých svojich významných návštevníkov a takisto dokončeniu svojej veľkej knihy Proroctiev. Podľa všetkého sa niekoľko kópií jeho rukopisu dostalo na verejnosť ešte skôr, ako knihu oficiálne dokončil. Publikovaná bola v roku 1568, až dva roky po jeho smrti. Je známe, že posledné roky pred smrťou strávil v ústraní a to nielen kvôli úpenlivej práci na svojej knihe. Mohla za to aj predpoveď kráľovej smrti v roku 1559, ktorú uviedol v časti I.35. Nechcel, aby sa táto skutočnosť dostala medzi verejnosť skôr, ako vášne okolo smrti panovníka ochladli. V roku 1560 zomrel kráľ František II. a práve pri tejto udalosti na verejnosť unikli aj prvé Nostradamove rukopisy a predpovede.

Kráľovná Katarína v roku 1564 podnikla cestu Francúzskom a rozhodla sa navštíviť aj Salon. S Nostradamom si dali spoločnú večeru a pri tejto príležitosti mu udelila titul Riadneho doktora, ktorý so sebou priniesol rôzne výhody, vrátane pravidelného platu. Proroka ale stále viac trápili zdravotné problémy a preto sa v roku 1566 rozhodol napísať svoj závet. Zanechal po sebe, na tú dobu skutočne veľkolepú sumu 3 444 korún a nejaký ďalší cenný majetok. Štvrtého júla nechal poslať po kňaza a požiadal o posledné pomazanie. Keď sa tej noci lúčil s priateľom Chavignym, povedal mu, že živého ho viac už neuvidí. Veľký prorok správe predpovedal aj svoju smrť, keďže na ďalšie ráno bolo jeho telo nájdené už bez známok života. Pochovaný bol v stojatej polohe za jednou zo stien Františkánskeho chrámu v Salone a jeho žena Anna tu na manželovu pamiatku zriadila honosnú mramorovú tabuľu.

Podľa istej povesti sa v jeho rakve nachádza tajný dokument, ktorý má slúžiť ako kľúč k dekódovaniu jeho knihy Proroctiev. V roku 1700 bola Nostradamova rakva presunutá do významnej steny v chráme. Opatrne, aby nedošlo k porušeniu telesných pozostatkov nazreli dnu – zaujímal ich hlavne amulet na jeho krku, ktorý znázorňoval práve rok 1700. Ľudia, ktorí boli pri tejto udalosti tak verili, že išlo o ďalšiu predpoveď. Nostradamus dopredu vedel, kedy niekto otvorí jeho rakvu.

K ďalšiemu narušeniu miesta jeho posledného odpočinku prišlo v roku 1971. Počas jednej z búrnych nocí Francúzskej revolúcie vnikli vojaci z Marseille do jeho hrobky. Údajne tu pátrali po tajomnej koristi. Nedbalý vojak násilne otvoril jeho hrob a z prorokovej lebky si urobil čašu na víno. Vojakov na ďalšie ráno prepadli protivníci a tento „odvážlivec“ zomrel zásahom po guľke.

Nostradamus už v polovici 16. storočia predpovedal udalosti, ktoré nás trápia aj dnes. Uviedol, že ľudstvo čakajú veľké klimatické zmeny – vody morí sa budú otepľovať a stúpať, rovnako ako bude stúpať celková teplota našej planéty. Následkom globálneho otepľovania by sme najbližších 40 rokov nemali vôbec vidieť dúhu, pričom ďalších 40 bude na našej oblohe každý jeden deň. Okrem prírodných katastrof do svojej knihy zaznamenal aj vízie o veľkom hladomore, ktoré si možno spojiť s momentálnymi politickými nepokojmi v mnohých krajinách. Ceny energií a potravín prudko rastú a mnohí si ich už takmer vôbec nemôžu dovoliť. Stále viac krajín sa preto začína zmietať v chudobe. Niečo podobné však mohol pokojne vypozorovať a odvodiť z historických udalostí, ktoré videl aj za svojho života, prípadne o nich počul z minulosti. Je však priam neuveriteľné, že už pred vyše päťsto rokmi predpovedal aj niečo také, ako vzostup umelej inteligencie, ktorý dnes vidíme takmer na dennom poriadku. Uviedol, že vďaka nej sa náš druh strane nesmrteľným.

Medzi najpopulárnejšie predpovede Francúza patrí aj zvesť o veľkom asteroide, ktorý vyhubí život na Zemi. Nie je však úplne jasné, kedy sa to stane. O tejto udalosti ale vo svojom diele napísal nasledovné: „Veľký oheň bude padať z neba tri noci. Príčina bude ohromujúca. Krátko nato sa zem začne triasť.“ Iba nedávno nás minul asteroid veľký ako autobus, ktorý dostal pomenovanie 2021 GW4. Dokonca samotná NASA tvrdí, že Zemi hrozí zrážka s asteroidom každých dvetisíc rokov. Tieto slová sa teda do istej miery zhodujú s tými, ktoré pradávno vyriekol legendárny Nostradamus. 

Slepá žena, ktorá videla viac, ako hocikto iný

Svetoznáma veštkyňa Vangelia Pandeva Dimitrova, ktorú svet pozná hlavne pod menami Vanga či Baba Vanga, sa narodila 31. 1. 1911 v Severnom Macedónsku. Na svet ale prišla predčasne a kvôli zdravotným komplikáciám nebolo vôbec isté či prežije. Následne sa počas celého svojho detstva trápila s rôznymi životnými ťažkosťami. Vo veľmi mladom veku prišla o matku a jej otec musel narukovať do prvej svetovej vojny. Do svojich siedmich rokov tak vyrastala pod strechou rodinných priateľov. S koncom vojny sa dočkala aj návratu milovaného otca, ktorý sa znova zamiloval a druhýkrát sa oženil.

Krátko na to ale dievčina zažila ďalšiu veľkú ranu. Mala sotva 12 rokov, keď pri nešťastných okolnostiach prišla o zrak. Údajne k tomu došlo, keď sa vonku hrala so svojimi bratrancami a sesternicami. Náhle sa prihnala veľká a silná búrka, ktorá dvanásťročné dievča zdvihlo do vzduchu. Odniesla ju do neďalekého pola a spôsobila jej vážne zranenia. Od tej doby sa musela v živote zaobísť bez funkčného páru očí, ktoré jej poškodili prach a blato.

Vangelia podstúpila tri operácie, ktoré jej mali pomôcť. Ani po jednej z nich však zrak späť nezískala. Jej otec ale nechcel ani pomyslieť na to, že by mala dcéra prísť o možnosť vzdelávať sa ako všetci jej rovesníci. Podarilo sa mu Vangeliu zapísať na špeciálnu univerzitu pre ľudí s jej postihnutím. Tu sa naučila Brailovo písmo. Okrem toho ale nadobudla zručnosti  v oblasti štrikovania, varenia a dokonca hry na klavír.

Dievčina si svoj nevšedný dar začala uvedomovať až postupne. Aj keď jej oči zostali slepé, ona videla. Vo svojich snoch bola svedkom neuveriteľných vecí, počula hlasy a hovorila s mŕtvymi či dokonca s rastlinami. Smrť ale akoby sa jej pustiť nechcela. V osemnástich rokoch dostala vážny zápal pohrudnice a lekári predpovedali, že toto ochorenie ju behom niekoľkých dní pripraví o život. Ona však svoju smrť prežila aj tretíkrát.

Svoje nadpozemské schopnosti pripisovala neviditeľným bytostiam, ktoré okrem nej nemohol vidieť a vnímať nikto iný. Tvrdila dokonca, že okrem mŕtvych dokáže vidieť aj ľudí, ktorí sa nikdy nenarodili. Nechávala si pre seba mnoho informácií, ktoré považovala za zlé či smutné – údajne nemala oprávnenie, aby sa s nimi s kýmkoľvek podelila.

Vízie ju sprevádzali životom aj naďalej. Už si ich ale nenechávala len pre seba, postupne sa o nich dopočuli aj ľudia v jej blízkom okolí. Udalosti, ktoré nedokázal predpovedať nik, dievča určovalo zo zarážajúcou presnosťou. Pred svojou smrťou v roku 1996 zanechala po sebe proroctvá pre mnoho ďalších generácií. Vo svojom poslednom rozhovore dokonca zanechala dojemné, trocha metúce slová: „Nehnevajte sa na seba navzájom, pretože všetci ste mojimi deťmi.“

Mnohí tvrdia, že okrem iného, predpovedala aj presný dátum svojej smrti a dokonca vedela o dieťati, ktoré bude takisto slepé a jej neobyčajný jasnovidecký dar po nej zdedí. Bulharskí štátnici jej údajne doslova padali k nohám a to práve kvôli slovám, ktoré aj dnes naháňajú zimomriavky. Baba Vanga po sebe zanechala mnoho ezoterických a prorockých kníh, ktoré ale nepísala ona sama. Vďačíme za ne členom jej štábu, ktorí však mali neľahkú úlohu pri zaznamenávaní jej slov, keďže je známe, že jej reči bolo veľmi ťažké porozumieť.

Baba Vanga mrazivo presne predpovedala obrovské tragédie, ktorá naša história pamätá do dnešného dňa. Práve ona vyriekla slová o Černobyľskej tragédii, o potopení ponorky Kursk či o útoku na americké Dvojičky. Predpovedala rozpad slávneho Sovietskeho zväzu a dátum smrti Josifa Vissarionoviča Stalina. Desiatky rokov dopredu videla vzostup islamského štátu a predpovedala aj presný dátum konca sveta – 5079. Na rok 2019 predpovedala dokonca nezhody medzi prezidentmi dvoch svetových veľmocí, Vladimíra Putina a Donalda Trumpa. S veľkou pravdepodobnosťou videla aj smrť princeznej Diany či samotného Adolfa Hitlera, rovnako ako skon bulharského kráľa Borisa. Rovnako ako Nostradamus predpovedala aj prírodné výkyvy, problémy spôsobené globálnym otepľovaním a dokonca zmenu obežnej dráhy Zeme, ktorá by mala nastať už v roku 2023!

Kedy vznikli horoskopy a prečo im veríme?

Tému horoskopov sme tak trocha načreli už pri prorokovi Nostradamovi. Poďme sa však na ňu pozrieť aj o niečo dôkladnejšie. Začiatkom každého roka totiž prichádzajú najrôznejšie zdroje s veľkými celoročnými horoskopmi, ktorá nás majú podľa našich znamení ovplyvniť. Číta ich mnoho z nás, ale koľkí im skutočne veríme?

Sekcia horoskopov patrí v mnohých časopisoch či magazínoch medzi najčítanejšiu. Veľkej obľube sa tešia aj na rôznych internetových portáloch. Z rôznych ankiet odborníci zistili, že si ich zväčša čítajú ženy, ale úplne nepohrdne ani mužská časť obecenstva.

Dejiny veria, že prvé horoskopy sa používali už veľmi, naozaj veľmi dávno. Astrológia ich konkrétne používala už neuveriteľných 3 000 rokov pred našim letopočtom. Vesmírny diagram sa zaznačoval podľa základných telies na oblohe, slnka a mesiaca s planétami, a ich rozmiestnenia. Práve podľa tohto diagramu sa následne vybralo, aké znamenie sa človeku po narodení priradí. V dnešnej dobe sa narodenie človeka spája hlavne s dvanástimi znameniami zverokruhu, ktoré sa spájajú s predpovedaním budúcnosti. Horoskopov existuje rovno niekoľko rôznych druhov. V našich končinách je najrozšírenejší však práve ten riadiaci sa znameniami zverokruhu. Predstavuje hypotetický pás z dvanástich obdĺžnikov na neho, pričom každý z nich sa viaže na konkrétne znamenie.

Iba málo ľudí ale vie, že existuje aj trináste znamenie, ktoré astronómia uvádza pod menom Hadonos. Presne tak, astronómia a nie astrológia. Informácie o takzvanom trinástom znamení priniesla NASA ešte v roku 2016. Hviezdna konštelácia Hadonos bola vždy pevnou súčasťou slnečnej sústavy, ale z astrológie sa do značnej miery úplne alebo čiastočne vynecháva. Pôvod samotného zverokruhu pochádza od Babylončanov, ktorí oblohu rozdelili na už spomínaných 12 častí – tie sa zhodovali s dvanástimi kalendárnymi mesiacmi. Vnímali aj súhvezdie Hadonos, ktoré ale do ich štúdií nezapadlo a preto sa ho zo zverokruhu rozhodli vynechať. Nejde teda o žiadny nový objav, akurát menej verejne známy.

Horoskopy môžu mať rôznu formu. Niektoré predpovedajú, čo sa s nami udeje zajtra, najbližší týždeň alebo dokonca celý rok. Rôzne typy prinášajú rôzne štruktúry, detaily ktorých si už každý čitateľ podvedome doplní na základne svojho života a momentálnej situácie. Horoskopy spravidla vychádzajú zo skúseností, ktoré ľudstvo nazbieralo za niekoľko tisícročí. Za tak dlhú dobu mali ľudia skutočne dostatok času si na základe porovnávania svojich životov účinnosť horoskopu odskúšať.

Avšak samotný mechanizmus akým na nás hviezdy pôsobia a ovládajú náš život nepoznajú ani najúspešnejší astrológovia. Ich skúsenosti ale hovoria, že tento vplyv naozaj funguje. Skrátka nie vždy a nie všade je potrebné podrobné vedecké overenie, ktoré by niečo vyvrátilo alebo potvrdilo. Je ale pravdou, že každý človek je odlišný a unikátny svojim dátumom, časom a miestom narodenia. Práve preto neexistuje žiadny univerzálny horoskop pre všetkých. Astrológovia čelia pri písaní krátkych horoskopov veľmi náročným úlohám – musia ich totiž napísať tak, aby vystihovali život až dvanástiny ľudskej populácie. Je teda viac ako prirodzené, že takýto všeobecný horoskop nemôže prinášať žiadne veľké detaily s ktorými by sa konkrétni ľudia mohli stotožniť.

Horoskopy nepochybne ukývajú veľkú moc, ktorá má odpovede na náš milostný či rodinný život, ale vie toho veľa taktiež o našich financiách a zdraví. Človek je veľmi zvedaví už od prírody a preto niet divu, že chce vedieť, čo ho čaká a či sa jeho priania naplnia. A hoci všetci vieme, že horoskopy nie sú žiadne univerzálne návody na šťastie, vždy veríme len v dobré a pozitívne predpovede. Aj preto máme tendenciu sústrediť sa pri ich čítaní na to pozitívne viac, ako na to negatívne. Horoskopy majú moc ľudí motivovať a udržiavať v dobrej nálade. Každý z nás predsa má nejaké svoje problémy, ktoré prekonáva vďaka nádeji na lepší zajtrajšok. Práve ten veľmi často sľubujú denné horoskopy, ktoré šikovne pracujú s našou fantáziou a podvedomím.

Prečo horoskopom neveriť?

Výskumy preukázali, že na horoskopy verí až štvrtina populácie západného sveta, na prvé miesto sa dostali Američania – dôveruje im až 35% obyvateľov. Pred vyše sedemdesiatimi rokmi pritom vieru v horoskopy masovo spochybnil psychológ Bertram R. Forer a následne aj Michel Gauquelin, ktorý kedysi pôsobil ako astrológ.

Forer svoje pochybnosti nadobudol počas výučby na Kalifornskej univerzite. Veľmi ho hnevalo, že prevažná časť jeho študentov pravidelne číta a dôveruje horoskopom v dennej tlači. Takto si rozhodne budúcich psychológov a odborníkov na duševné zdravie nepredstavoval. Na svojich študentoch, a následne mnohých ďalších si teda vyskúšal istý experiment v podobe dotazníka, ktorý priniesol zaujímavé výsledky. Prišiel s presvedčivým tvrdením, že v horoskopoch skrátka všetci vidíme to, čo vidieť chceme. Tento trik sa dnes verejne nazýva Forerov efekt a práve na jeho báze majú horoskopy fungovať – chceme sa v nich spoznať a práve preto sa v nich pri čítaní vidíme.

S vierou a pravdivosťou populárnych horoskopov poriadne zamával aj francúzsky astrológ Michel Gauquelin. Trocha bizarné je, že on sám dlhé roky obhajoval dôveryhodnosť a nespochybniteľnosť astrológie a horoskopov ako takých. Ich zostavovanie bolo dokonca jeho živobytím. Tejto téme sa venoval natoľko podrobne, že kvôli nej vyštudoval psychológiu s matematikou, len aby nadobudol dostatočné vedecké poznatky. Počas svojho bádania ale pomaly začínal upadať do skepsy. Starej kariére dal večné zbohom po experimente, ktorý realizoval s pomocou vydavateľov denníka Ici Paris. Čitateľom ponúkol, že im zadarmo zostaví osobný horoskop na mieru. Na oplátku od nich žiadal iba dve veci – dátum ich narodenia a spätné hodnotenie presnosti jeho exkluzívneho horoskopu. Až 94% čitateľov potvrdilo, že sa trafil úplne presne.

Michel Gauquelin si však pre seba nechal dve dôležité informácie. Vytvorený horoskop bol síce skutočný, ale zostavený podľa údajov narodenia inej osoby. Konkrétne išlo o francúzskeho sériového vraha Marcela Petiota, ktorý bol odsúdený na smrť za vraždu 23 ľudí. Polícia ho však podozrievala, že smrť spôsobil minimálne 60 ďalším osobám. Gauquelin tento horoskop bez nejakej zmeny rozoslal úplne všetkým záujemcom a bol veľmi sklamaný toľkými pozitívnymi spätnými väzbami. Viera v horoskopy aj jeho vlastnú prácu zostala naveky otrasená.

Čo nám teda z celého toho horoskopového ošiaľu plynie? Že je to s nimi naozaj veľmi náročné. Viera a logika sa skrátka vzpierajú vzájomnému kontaktu. Profesor psychológie zo Západnej štátnej univerzity v Missouri dokonca povedal, že „Bojovať s horoskopmi je rovnaké ako zápasiť s veternými mlynmi. Ľudia na ne jednoducho chcú veriť. Ľudský mozog sa vždy pokúša predvídať veci, ktoré nastanú. A keď nie je výhľad do budúcnosti jasný, ustupuje logika bokom a dáva priestor viere a bizarným predpovediam.“

Zdroj: celysvet.cz topky.sk blesk.cz interez.sk najky.sk diva.aktuality.sk horoskopy.pozri.sk science.hnonline.sk

Text: Bc. Stella Hamranová