Mária Arlt Barnašová: „Myšlienku herectva som prežívala s malou dušičkou“

Mladá herečka Mária Arlt sa len nedávno natrvalo prisťahovala do Komárna, ale už teraz nám kýva z viacerých billboardov a miestnych reklám. Rodáčka z Oravy tu našla lásku nie len v podobe svojho manžela, ale obľúbila si aj samotné mesto. Aké boli jej herecké začiatky a ktoré sú tie projekty, na ktoré je najviac hrdá? Aj tieto otázky som jej položila na jednej z terás v historickom centre Komárna.

Nemala to na ružiach ustlané. Asi aj takto by sme mohli definovať štúdium mladej Márie, ktorá sa rozhodla ísť za svojím hereckým snom, aj napriek nespokojnosti rodičov. Dnes je z nej úspešná herečka, ktorá sa už počas štúdia na Vysokej škole múzických umení zúčastnila niekoľkých známych projektov. Paradoxne svoje herecké vlohy neobjavila hneď v útlom detstve, ale stalo sa tak až na základnej a strednej škole. Bola totiž veľmi hanblivá.

„Na základnej škole, keď som musela spievať, tak som stála za tabuľou, aby ma nikto nevidel. Až na strednej škole sa mi zapáčilo vystupovanie, aj to len preto lebo na mňa pozerali chlapci,“ rozpráva Mária o svojich začiatkoch s úsmevom. Na obchodnej akadémii sa pomaly začala angažovať do školského života. Chcela sa dostať do školskej rady a recitovať. To, že Mária je plná pozitívnej energie a zaujímavých príhod je badateľné hneď na začiatku. Svoj „prvý herecký výkon“ totiž predstavuje veľmi jedinečným spôsobom. „V podstate to bolo počas mojej prvej recitácie. Bol mi pridelený veľmi nezáživný text, ktorý som nechcela odprezentovať, ale keďže môj dobrý učiteľ na tom veľmi trval, tak som ho nechcela sklamať. Recitácie som sa nakoniec zúčastnila, ale pred publikom som zahrala stresovú situáciu: odpadnutie mladej študentky, ktorá nezvládla napätie.“ Našťastie sa Mária nenechala odradiť touto negatívnou skúsenosťou a začala organizovať rôzne tematické školské akcie. V tom čase však neuvažovala nad tým, že by sa prihlásila na herectvo. „Myslela som si, že ja ako dievča z dediny, sa tam nikdy nedostanem,“ hovorí na úvod. Jej talent objavil až jeden z učiteľov na strednej škole. „Stále mi hovoril, že by som sa mala prihlásiť na herectvo alebo by zo mňa mala byť moderátorka. Vtedy som si povedala, že by som to teda mohla skúsiť. Moji rodičia boli veľmi proti tej myšlienke a dokonca mi odmietli dať peniaze na prihlášku. Ujala sa ma až moja birmovná mama, ktorá ma videla na jednom z mojich vystúpení. Vďaka nej som si mohla podať prihlášku a tak som si povedala, že to skúsim. Celú myšlienku herectva som prežívala s malou dušičkou a ani som nepočítala s tým, že by mi to mohlo vyjsť. Prihlášku som stihla podať len tak-tak a na talentové skúšky som sa pripravovala tesne pred nimi,“ hovorí Mária o strastiplných začiatkoch štúdia na VŠMU.

Herecké začiatky

Mladá Mária Barnašová sa vtedy rozhodla skúsiť šťastie na prijímacích skúškach na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. „Nemala som žiadne herecké znalosti a viac-menej som často ani nerozumela zadaniu, takže celé prijímacie skúšky som robila intuitívne. Cítila som sa celkom skľúčene, keď som videla, že vedľa mňa vedia robiť chlapi premety a dievčatá majú za sebou spevácku kariéru. Ja som mala pripravenú pesničku, ktorú ma naučila babka, keď sme spolu zbierali zemiaky. Vtedy som si myslela, že nemám šancu sa niekam dostať ale napriek tomu som si to chcela užiť.“ Márii sa nakoniec podarilo pri každej časti skúšok vytŕčať, čo zaujalo aj samotnú porotu. Tak sa na odbor herectvo-bábkoherectvo dostala hneď na prvýkrát. Avšak radosť z hereckej kariéry neprišla okamžite. „Tým, že som nemala za sebou nejaké štúdium, ktoré by ma pripravilo na herectvo, tak som sa veľmi natrápila. Musela som sa oveľa viac učiť a tvrdšie pracovať, ako moji spolužiaci. Učitelia nado mnou často len mávli rukou a odpúšťali mi, keď som niečo nevedela. Občas som sa cítila celkom hlúpo, bola som taká stratená duša. Na druhej strane, som mala veľké šťastie, lebo moji spolužiaci mi boli veľmi nápomocní. Často za mnou chodili po škole, aby sa som mnou učili,“ spomína herečka na prvé tri roky svojho štúdia, kedy nebola úplne šťastná. Na druhej strane bola Mária veľmi úspešná v praktických úlohách. Častokrát ich zvládla medzi prvými a stala sa vzorom. Prvé úspechy sa objavili v treťom ročníku štúdia, kedy Mária získala angažmá v detskom divadle. „Bolo pre mňa veľkým šokom ale zároveň poctou, že som mohla pracovať so staršími kolegami, pričom niektorí z mojich spolužiakov ešte nikdy nepracovali v divadle,“ hovorí Mária o svojej prvej práci v bradži, počas ktorej sa jej zároveň začali otvárať aj nové dvierka do sveta reklamy.

„Musela som sa oveľa viac učiť a tvrdšie pracovať, ako moji spolužiaci“

Natáčanie pre Netflix

U Márii je rodina na prvom mieste. O tom svedčí aj skutočnosť, že ju uprednostnila pred jedinečnou ponukou. „Svoju prvú veľkú ponuku som dostala hneď v prvom ročníku. Išlo o seriál s názvom Detektív Dušo, kde som mala byť jednou z hlavných postáv. Natáčanie však bolo prispôsobené známym hercom a ja som v tom čase len začínala v škole a tiež som sa chystala na svadbu svojej sestry. Tú som si nemohla nechať ujsť a tak som ponuku odmietla,“ odvtedy mladá herečka nezískala podobnú ponuku, avšak za sebou má množstvo úspešných reklám a aj zahraničných projektov. Jedna z mála herečiek na Slovensku sa môže popýšiť aj tým, že bola súčasťou jednej z projektov striemovacej spoločnosti Netflix. „Pracovala som s Kanadským tímom na natáčaní najnovšej série zo seriálu Van Helsing. Pôvodne som mala hrať slúžku, len som bola veľmi vysoká.“ Namiesto slúžky sa Mária stala dablérkou dvoch hlavných herečiek. „Vlastne som pripravila alebo dokončila všetky scény, ktoré herečky odohrali. Napríklad, keď herečku uhryzol nejaký upír, tak ja som dokončila danú scénu, kde bola celá od krvi a ona sa zatiaľ išla poumývať,“ hovorí mladá herečka o zaujímavej práci. Dabléri sú dôležitou súčasťou filmového štábu, keďže urýchľujú proces natáčania, či už pri dokončovaní scén alebo pri nastavovaní kamier a osvetlenia. Mária sa daného natáčania zúčastnila mesiac a na ten čas má veľmi príjemné spomienky. „Celý štáb aj herci boli veľmi priateľskí. Každý sa za všetko poďakoval, ľudia sa rozprávali a zaujímali sa jeden o druhého. Jedna z úspešných herečiek, Heather Doerksen, mi dokonca napísala aj súkromnú ďakovnú a povzbudivú správu po natáčaní, čo ma veľmi potešilo.“ Márii sa vďaka natáčaniu seriálu Van Helsing podarilo vycestovať aj niekoľko jedinečných miest na Slovensku. Takými boli napríklad Oravský hrad, Červený kameň, Hrad Strečno a iné hrady.

Srdcovkou takmer každého z hercov sú divadelné dosky. Inak to nie je ani v Máriinom prípade, ktorá účinkuje aj v Divadle Ludus v Bratislave. Naposledy bola súčasťou hier Medveď a Pytačky. A prečo je jej srdcovkou divadlo? „Práca v divadle a práca v televízii sa nedá porovnať. Práca v divadle si vyžaduje veľa prípravy a učenia textov, keďže daný obraz nemôžete zopakovať na viackrát ako v seriáloch a filmoch. Ale tá interakcia s divákmi je neopísateľný zážitok pre herca. Tie spontánne reakcie, potlesk, smiech a plač. To všetko stojí za ten investovaný čas a energiu.“ Popri divadle je Mária hrdá aj na účinkovanie v Slovenských seriáloch. Bola súčasťou aj úspešného seriálu Za sklom po boku Tomáša Maštalíra. „Paradoxne na svoju rolu nie som veľmi hrdá, keďže som hrala ľahšiu ženu,“ hovorí herečka so smiechom. Na natáčanie má však príjemné spomienky a hovorí, že práca s režisérom Petrom Bebjakom je príjemná a profesionálna zároveň. Po boku Maštalíra sa tiež objavila aj v seriáli Semafor.

Z Oravy do Komárna

Ako sa mladá herečka po Orave a Bratislave ocitla v Komárne? „Láska hory prenáša,“ povedala Mária poeticky, pričom reflektovala skutočnosť. Mária spoznala svojho manžela na jednej z brigád, keďže popri štúdiu musela pre financovanie svojej školy veľa pracovať. Po škole sa vydala a prisťahovala sa za manželom do Komárna. „Komárno mám veľmi rada. Mesto neustále dýcha históriou a núti ma rozmýšľať nad tým, že ktorá budova mohla slúžiť na čo a kto v nej býval.“ Mesto je okrem toho aj plné príležitostí, keďže Mária môže z pohodlia domova vyučovať aj herectvo pre tie deti, ktoré sa hlásia na štúdium herectva. Aktuálne je tiež aj hlasom jazykovednej náučnej aplikácie pre deti s názvom NiniNana – Slovenčina hrou, keďže práca s deťmi je jej obľúbenou. „Chcela by som raz vydať aj svoju vlastnú knihu pre deti, keďže vymýšľanie príbehov je mojím koníčkom“ hovorí Mária na záver s úsmevom.