Budova železničnej stanice bola významným dielom už v dobe svojej výstavby (5.časť)

Nová budova bola slávnostne uvedená do prevádzky dňa 22. mája 1971, kedy ju vtedajší minister dopravy Štefan Šutka odovzal náčelníkovi stanice V. Komáryomu.

Provizórna stanica fungovala takmer dvadsať rokov

Po roku 1900 sa Nové Zámky stali významnou slovenskou železničnou križovatkou. Stalo sa tak po tom, ako bola uvedená do prevádzky železničná trať Nové Zámky- Šurany a v roku 1910 bolo zriadené železničné spojenie medzi Novými Zámkami a Komárnom.

Bohužiaľ, všetky železničné budovy boli počas druhej svetovej vojny úplne zničené. Budovy boli čiastočne zrekonštruované. Z prevádzkových dôvodov boli narýchlo postavené provizórne budovy, ktoré cestujúci využívali takmer dvadsať rokov.

Výstavba novej budovy

Nová výpravná budova železničnej stanice bola postavená v rokoch 1966-1971, na mieste svojej predchodkyne, pochádzajúcej z druhej polovice devätnásteho storočia, ktorá bola počas bombardovania mesta 7. a 14. októbra zničená. Vzhľadom na význam Nových Zámkoch ako železničného dopravného uzla mal projektom poverený Ing. arch. Vojtech Fifik (1929-2009) príležitosť navrhnúť veľkorysý urbanisticko- architektonický koncept, ktorý zodpovedal aktuálnym európskym trendom v železničnej doprave.

Základy novej prijímacej budovy boli položené dňa 15. novembra 1966. Dispozičný návrh vypracoval Ing. Imrich Csintalan a prijímaciu budovu navrhol Ing. arch. Vojtech Fifik. Realizáciu stavby v hodnote 25 118 milióna korún československých vykonalo Železničné staviteľstvo Bratislava.

Rekonštrukcia rušňového depa bola ukončená už v roku 1974, ale jeho budovanie pokračovalo ďalších pätnásť rokov. Dielňa na opravu vozňov pracovala v provizórnych podmienkach ešte dlhých tridsať rokov po skončení vojny. Nové priestory boli budované svojpomocne. Z pôvodných budov zostala okrem vodárenskej veže i vodáreň rušňového depa a kasárne vlakových a rušňových čiat. Na trati Štúrovo- Bratislava sa zachovalo niekoľko historicky významných budov. Modernizácia a prestavba hrubo zasiahla do pôvodnej architektúry.

Dielo s vysokou architektonickou hodnotou

Architekt Fifik sa pri projektovaní výpravnej budovy inšpiroval riešeniami výpravných budov, ktoré boli projektované v rovnakom období v českej časti republiky, najmä železničnou stanicou v Havirove, vybudovanou v rokoch 1964-1969.

Nová budova železničnej stanice v Nových Zámkoch bola už v tomto období architektonickým skvostom. Vysokú estetickú hodnotu dielu pridávalo najmä vsadenie umeleckých prvkov ako v interiéri, tak v exteriéri.

Súčasťou realizovaného projektu je aj komplexné zariadenie interiérov výpravnej budovy podľa návrhov architekta od nábytku v hale, priestoroch služieb a vo vybraných kanceláriách, drevených obkladov stien či viacerých originálnych interiérových a exteriérových svietidiel.

Interiér s výraznými umeleckými prvkami

Výrazovo najsilnejším prvkom interiéru vybavovacej haly je vo voľnom priestore stojace točité schodisko s fontánou, ktorá je unikátnym dielom Ernesta Zmetáka (1919-2004), významného maliara a grafika pôvodom z Nových Zámkov.

Interiér výpravnej haly okrem fontány dotvára párová dvojica rozmerných obrazových reliéfov sochára Jaroslava Kočiša (1933-1990), významného reprezentanta slovenskej výtvarnej scény. Priestor na poschodí výpravnej haly s východom na prvé nástupište je dotváraný dvojicou štylizovaných reliéfov Leto a Zima sochára Ludwika Korkoša (1928-1992).

Drevené skulptúry do reštauračných priestorov a kultúrnej sály navrhol u nás málo doceňovaný český sochár a dizajnér Václav Kautman (1922-1981) a čakáreň pre matky s deťmi zútulnil trojicou rozprávkových keramických reliéfov keramikár Ignác Bizmayer (1922-2019).

Pred výpravnou je osadené tematické bronzové sochárske dielo Juraja Meliša (1944-2016), oceňovaného slovenského výtvarníka a rodáka z Nových Zámkov s názvom Symbol železničnej prevádzky, zo strany koľajiska taktiež tematická sochárska kompozícia dvoch travertínových objektov s navzájom tematicky ladenými reliéfmi vzlietajúceho a na zem dosadajúceho vtáka od Otakara Čičátku (1914-1993) , ďalšieho novozámockého výtvarníka.

Ing.arch. Vojtech Fifík (1929-2009)

V rokoch 1947- 1952 študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Ako mladý absolvent archiktúry bol krátko zamestaný na oddelení výstav Povereníctva informácii a osvety. V roku 1954 nastúpil do Štátneho ústavu dopravného projektovania v Bratislave, kde sa podpísal pod viacero projektov.

Medzi jeho najvýznamnejšími projektmi sa stala výpravná budova železničnej stanice Bratislava- Nové mesto (1964), tiež Železničné odborné učilište vo Vrútkach (1967), výpravná budova železničnej stanice Bratislava- Predmestie (1969- dnes už nevhodne prestavaná) a neposlednom rade Železničná budova Nové Zámky (1971).

Po rozsiahlom projekte novozámockej železničnej stanice sa projektovaniu dopravných stavieb viac nevenoval, pretože už v roku 1966 nastúpil do Strediska študijnej projekcie. Neskôr sa stal riaditeľom strediska projektovania a nakoniec riaditeľom Ústavu vývoja a projektovania stavieb kultúry a pamiatok.

Patril k publikačne činným architektom, zameraným na súčasnú architektonickú tvorbu v Československu a zahraničí, ako aj na pamiatkovú ochranu. V 60. rokoch bol tiež členom redakčnej rady časopisu Projekt, neskôr sa stal členom rady časopisu Pamiatky a múzeá.

Nová budova železničnej stanice v Nových Zámkoch je aj po rokoch fungovania veľmi obľúbenou. Nové Zámky sú jedným z mála miest, ktoré sa môže pýšiť nádhernou železničnou stanicou. Budova železničnej stanice bola nedávno vyhlásená za kultúrnu pamiatku!

Železničná stanica v Nových Zámkoch za roky svojej existencie zažila toho veľa! Viac zaujímavostí z jej histórie si môžete prečítať v našich ďalších článkoch!

Zdroj: novezamkyfotoalbum.sk, Pamiatkový úrad

Časť fotografií uverejnená v článku pochádza z internetovej stránky nzalbum.sk a novezamkyfotoalbum.sk