Advent – štyri sviece a mnoho tradícií. Poznáte symboliku adventného obdobia?

Nedeľou 27. 11. sa začalo obdobie, ktoré nás behom nasledujúcich týždňov privedie k obdobiu, ktoré mnohí očakávajú po celý rok. Presne tak, Vianoce sú za dverami a v našich domovoch iba nedávno zahorela prvá adventná sviečka. Poďme sa pri tejto príležitosti pozrieť na skutočný význam adventu, ktorý zavŕši čakanie na najkrajšie sviatky v roku.

Adventné obdobie sa spravidla vždy začína najbližšou nedeľou k 30. novembru. Tento dátum sa teda rok od roku mení. Prvá adventná nedeľa ale vždy nastáva v rozmedzí dátumov od 27. novembra do 3. decembra. Ak padne na druhý spomínaný dátum, poslednú adventnú sviečku zapálime presne na Štedrý deň.

Čas očakávania, pokánia i zhonu a stresu

Význam slova advent pochádza z latinského slovíčka adventus, ktoré možno preložiť ako príchod alebo očakávanie. V kresťanskom chápaní je to čas pokánia a zamyslenia sa nad sebou. Práve počas tejto doby ľudia najväčšmi žili tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Toto obdobie sa často nazývalo aj malým pôstom, kedy sa nekonali žiadne verejné zábavy. Nastalo akési posvätné ticho, ktoré vypĺňali predvianočné prípravy.

Hoci adventné obdobie symbolizuje čas pokoja, dobročinnosti a rozjímania, v dnešnom svete sa z neho veľmi ľahko môže stať obdobie zhonu a nervozity. Zháňanie vianočných darčekov, upratovanie a zdobenie príbytkov, pečenie koláčikov, prípravy na štedrovečernú večeru… je toho skutočne neúrekom. Niet divu, že mnohí z nás zabúdajú na skutočné adventné čaro.

Kam až siahajú korene

Prvé zachované a doložené zmienky o adventných bohoslužbách možno nájsť už v 5. storočí v talianskom mestečku Ravenna, či v 6. storočí priamo v Ríme. Počet slávených nedieľ sa často líšil, niekedy sa ich pred príchodom Vianoc oslavovalo aj šesť. Nikdy však nie menej ako štyri. Počet štyroch nedieľ stanovil až pápež Gregor Veľký, tie mali symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Advent však svoju konečnú podobu nadobudol až medzi 8. a 9. storočím.

Každá jedna zo slávených nedieľ mala svoje osobitné ľudové označenie. Veriaci ich poznali pod menami: železná, bronzová, strieborná a zlatá. Postupne sa s týmto obdobím začalo spájať čoraz viac ľudových zvykov. Medzi najznámejšie patrí dodnes zachovaný adventný veniec.

Pôvod je nejasný

Dnes nemožno jednoznačne povedať, odkiaľ presne pochádza tradícia adventného venca. Zdroje sa totiž veľmi rôznia. Podľa niektorých už predkresťanské germánske národy vencom so zapálenými sviečkami vyjadrovali nádej, že chladná zima sa skončí a príde vytúžená jar.

V stredoveku mali kresťania prevziať túto tradíciu medzi svoje zvyklosti a prispôsobiť si ju tak, aby veniec a jeho sviece vyjadrovali svetlo sveta a Krista, ktorý mal v ich životoch rozptýliť temnotu i hriech.

Ďalšie zdroje naopak naznačujú, že adventný veniec vznikol pomerne nedávno, konkrétne v 19. storočí. Za jeho vytvorením údajne stojí nemecký protestantský pastor, ktorý ešte v roku 1839 vytvoril veľký drevený kruh a položil naň 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Po jednej malej sviečke zapaľoval každý deň počas adventného obdobia, pričom v nedeľu vždy zapálil jednu z veľkých bielych sviečok. Tento zvyk sa napokon v protestantskej cirkvi v Nemecku ujal.

Neskôr sa adventný veniec zjednodušil a zmenšil, až dospel do podoby, ktorú poznáme dnes. Náhodným nie je ani jeho typický okrúhly tvar. Kruh, ktorý nemá koniec ani začiatok, sa považuje za symbol Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Ježišovi Kristovi.

Tradícia fialovej a ružovej

Povestný adventný veniec je dnes už neodmysliteľne spojený s adventným obdobím – nech jeho pôvod pochádza odkiaľkoľvek. Doma ho na stole má každý, kto tento čas oslavuje. Môže byť kupovaný či doma vyrobený, tradičný a tiež úplne moderný či nevšedný. Najdôležitejšia súčasť adventného venca sú neodmysliteľné 4 sviečky.  

Tradície hovoria, že tri zo sviečok by mali byť fialové (prípadne modré), jedna ružová. Fialová farba je už od nepamäti spájaná so symbolom pokoja a pokánia, pričom ružová je známa ako farba šťastia a radosti.

V deň prvej adventnej nedele sa tradične zapaľuje jedna z fialových sviečok, nazývaná tiež Sviecou prorokov. Pomenovaná je na pamiatku prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša.

Počas druhej adventnej nedele sa zapaľuje ďalšia fialová sviečka, táto sa tiež nazýva Betlehemská. Vo svojej podstate reprezentuje lásku a predstavuje Ježišove jasličky. Zvyčajne v tomto období sa začínalo s rozosielaním vianočných pohľadníc rodine, priateľom a známym. Tradícia vianočných prianí má dlhú históriu. Zo začiatku si rodiny a blízki medzi sebou posielali klasické listy s prianiami, až kým roku 1843 neprišiel obchodník sir Henry Code s nápadom tento zvyk uľahčiť a zároveň spestriť. V spolupráci s maliarom Johnom Caiicoto Hersleyem vymysleli prvú pohľadnicu s vianočným motívom a nezmazateľne sa tak zapísali do vianočnej histórie.

Na tretiu adventnú nedeľu prichádza na rad zapálenie ružovej sviečky, tiež známej ako Pastierska. Táto sviečka vyjadruje radosť z toho, že predvianočný pôst sa chýli ku svojmu koncu. Domácnosťami aj ulicami v tejto dobre už typicky zneli vianočné koledy, ktorých história má neuveriteľných 800 rokov. Samotné slovo koleda pôvodne označovalo pieseň s náboženskou tematikou, ktorú deti spievali počas niekoľkých sviatkov, napr. počas Vianoc, Troch kráľov či Veľkej noci. S piesňami obchádzali domy a koledovali o výslužky. Autorom prvej koledy je podľa legendy František z Assisi, čo znamená, že táto tradícia siaha až do obdobia 13. storočia.

Štvrtá adventná nedeľa, ktorá sa niekedy kríži so Štedrým dňom, je dňom zapálenia poslednej fialovej sviečky na venci. Táto sviečka sa nazýva Anjelská, keďže symbolizuje mier a pokoj.

Adventné radovánky

Ako sme spomínali, s obdobím adventu sa viažu mnohé tradičné ľudové zvyky. Určite každý z nás pozná tradíciu vešania imela, ktorá bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou adventu. Imelo v domácnosti malo rodine priniesť šťastie a požehnanie. Podľa starej keltskej tradície pomáhalo aj s plodnosťou. Asi najznámejšou poverou ale je, že dvojica, ktorá sa pod imelom pobozká, má svoju lásku istú minimálne do budúcich Vianoc.

Pre mnohých z nás sa advent spája s pečením tradičných vianočných medovníkov. Ich tradícia siaha až do 12. storočia, pričom v minulosti sa bežne používali na zdobenie vianočného stromčeka. S pečením medovníčkov sa odporúča začať už počas prvého adventného týždňa, aby mali do Vianoc čas príjemne zmäknúť.

Hlavne deti (ale často aj dospelí) sa na adventné obdobie tešia kvôli adventným kalendárom. Dnes ich už poznáme v mnohých formách, ale snáď každému z nás v pamäti najviac utkveli tie, ktorých okienka ukrývajú 24 maličkých čokoládok. Prvé adventné kalendáre sa objavili ešte v 19. storočí a ich úlohou bolo spríjemniť deťom čakanie na Vianoce.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: tnos.sk tesco.sk blog.mindshare.sk myslenieuspesnych.sk