Ako vlastne vzniká stres? Aj túto otázku skúmal nominant Nobelovej ceny János Selye!
János Selye, tiež známy ako Hans Selye či János Hugo Bruno Hans Selye, bol kanadský endokrinológ, chemik a univerzitný pedagóg s európskym pôvodom. Meno doktora Selyeho sa spája aj s mestom Komárno. Mesto si jeho pamiatku poctilo pomenovaním dvoch zo svojich škôl – Gymnázium Hansa Selyeho s VJM (Selye János Gimnázium) a Univerzita J. Selyeho (Selye János Egyetem).
János Selye sa narodil 26. 1. 1907 vo Viedni do židovskej rodiny. Chlapcova mama bola Rakúšanka, jeho otec, doktor Hugo Selye, mal maďarské korene. Profesionálne pôsobil ako vojenský lekár, ktorého počas prvej svetovej vojny premiestnili do Komárna. János tu následne vyštudoval základnú aj strednú školu. V roku 1925 úspešne zmaturoval na benediktínskom gymnáziu a rozhodol sa vydať v otcových šľapajach.
Nie úplne tradičný lekár
Rodinná tradícia priviedla mladého Jánosa na prah nemeckej univerzity v Prahe, kde sa horlivo pustil do štúdia medicíny. Ešte pred promóciami študoval na viacerých univerzitách, napríklad aj v svetových metropolách ako Paríž či Rím. Diplom lekára získal v roku 1929 a doktorát z chémie v roku 1931. Medzi rokmi 1929 až 1932 pracoval na pozícii asistenta v Patologickom ústave Nemeckej univerzity v Prahe – tá sa v roku 1945 stala súčasťou Karlovej univerzity.
Po ukončení vzdelávania sa János rozhodol vybočiť z tradičnej cesty, ktorou sa zrejme uberali jeho zvyšní spolužiaci z lekárskej fakulty. Zvolil si cestu výskumníka a bádateľa. Viac, ako lekárska prax, ho zaujímali rôzne experimenty a výskumy. Preto sa zamestnal už v spomínanom Patologickom ústave a po získaní Rockefellerovej ceny vycestoval do Spojených štátov, kde istú chvíľu stážoval na prestížnej Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore. Jeho ďalšie kroky viedli do Kanady.
Držiteľ 18 doktorátov
Na severe Ameriky sa medzi rokmi 1932 až 1945 udomácnil na montrealskej Univerzite McGillen, kde prednášal biochémiu. Následne do roku 1976 pôsobil ako profesor v Ústave lekárstva a chirurgie Université de Montréal. Úplne nezanevrel ani na svoj lekársky diplom, keďže súčasne pôsobil ako lekársky poradca americkej armády. Od roku 1945 navyše riadil aj svoj vlastný inštitút s názvom Institut de Medicine et de Chirurgie Experimentale.
Od roku 1976 pôsobil ako predseda Medzinárodného ústavu na výskum stresu. Za svoj život napísal okolo 40 kníh, 1 600 odborných článkov a bol školiteľom 40 PhD. študentov. Čestný doktorát mu udelilo neuveriteľných 18 univerzít, pričom v roku 1968 obdržal Rytiersky Rád Kanady, čo je najvyššie civilné vyznamenanie Kanady. Bol tiež členom Royal Society of Canada – najvyššej národnej dvojjazyčnej rady významných kanadských vedcov, humanistov a umelcov.
Vďaka jazykovým znalostiam (ovládal až 8 rôznych jazykov), schopnosti kreslenia obidvoma rukami, všestrannej vzdelanosti a pestrej osobnosti sa stal sugestívnym prednášateľom. Najviac ocenení získala jeho rozsiahla ilustrovaná publikácia Textbook of Endocrinology z roku 1949. Naopak monografia pod názvom Stres z roku 1949, séria Annual reports on Stress (vychádzala od roku 1951) a publikácia The Stress of Life z roku 1956 boli podrobené kritike.
János Selye je skutočne právom označovaný za jedného z rozhodujúcich vedcov 20. storočia. Okrem už spomínaných vyznamenaní získal aj čestné členstvo v 43 vedeckých spoločnostiach. Bol čestným občanom niekoľkých miest a krajín, takisto vlastníkom viacerých významných ocenení a vyznamenaní.
Doktor János Hugo Bruno Hans Selye zomrel 16. 10. 1982 v Montreale v Kanade.
Nominant Nobelovej ceny
Meno doktora Selyeho je veľmi úzko späté s teóriou stresu, ku ktorej dospel po zdĺhavom a veľmi detailnom výskume. Povedľa tejto teórie sa venoval aj skúmaniu tzv. choroby modernej doby – srdcovému infarktu.
Hlavným ťažiskom jeho vedeckej činnosti ale zostal výskum stresu. Za svoje úsilie bol rovno niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu za medicínu, prvýkrát v roku 1949. Šťastena mu ale nepriala, ocenenie si domov ani raz neodniesol.
Príznaky budiace zvedavosť
János Selye si ešte ako medik všimol podobné príznaky u pacientov s rôznymi ochoreniami, napr. zápalom pľúc, srdcovým zlyhávaním či u pacientov krátko po operácii. U všetkých išlo o veľmi nešpecifické príznaky, ktoré popísal slovami: Vyzerali byť chorí. Začal si teda klásť jednoduchú otázku, bez ktorej by neexistoval pokrok vo vede: Prečo?
Keďže jeho záujem pretrvával, po skončení štúdia pokračoval v skúmaní na Univerzite v Montreale. Vykonal niekoľko experimentov na myšiach, ktoré pozostávali z injekčného podania extraktov rôznych tkanív. Spočiatku sa domnieval, že objavil nový hormón, látku, ktorá by bola schopná pôsobiť na viacerých miestach v tele. V konečnom dôsledku sa avšak mýlil. Príznaky sa nemenili, napriek tomu, že zloženie injekcií áno. Opakovane nachádzal opuch nadobličiek, zmenšenie týmusu, detskej žľazy a vznik žalúdočných vredov, bez ohľadu na podanú látku.
Pochopil, že súbor príznakov, ktoré na pacientoch videl, je výsledok rovnakej reakcie tela v rôznych situáciách. Išlo o telesný prejav, ktorý nazval celkovým adaptačným syndrómom. Až neskôr použil slovo stres.
Vysvetlenie stresu
Stres napokon popísal ako trojstupňovú reakciu. Spúšťačom môže byť akákoľvek zmena vonkajšieho a vnútorného prostredia, napr. infekcia, bolesť, emócie či pracovné vyťaženie. Ako prvá vzniká poplachová reakcia, ktorá pripravuje naše telo na útok alebo útek. Rozhodujúcimi faktormi sú zvýšené vylučovanie hormónov adrenalínu a noradrenalínu a metabolické zmeny, ktorých cieľom je zvýšiť dodávku energie do buniek.
Po poplachovej reakcii nasleduje fáza rezistencie. Zvýši sa hladina iných hormónov, namiesto adrenalínu teraz stúpajú kortikoidy, hormóny produkované v nadobličkách. To je dôvod prečo Selye pozoroval opuch nadobličiek pri veľkej stresovej reakcii.
Posledná fáza je fáza vyčerpania, kedy dochádza k ukončeniu stresovej reakcie. Stres nemusí byť vždy len nechcená reakcia. Selye odhalil, že vzniká bez ohľadu na to, či je podnet dobrý alebo zlý. Rozlíšil pozitívny a negatívny stres (tzv. eustres a distres). Krátkodobý stres teda prináša telu istú výhodu, pri dlhodobom strese má však, naopak, nežiadúce účinky.
Ak teda budete nabudúce v strese, možno si spomeniete na doktora Jánosa Selyeho, ktorého vždy zvedavú vedeckú osobnosť pomohlo formovať aj mesto na rozhraní Slovenska a Maďarska.
Text: Bc. Stella Hamranová
Zdroj: mek.oszk.hu madari.sk ujs.sk quark.sk
Titulná fotka: researchgate.net