Kedysi a dnes: Námestie Nové Zámky

Mesto Nové Zámky sa po niekoľkých mesiacoch práce dočkalo slávnostného odhalenia nového námestia. Srdce mesta prešlo komplexnou rekonštrukciou, pričom najväčšie zmeny sa dotkli miestnej fontány – tá bola posledné roky už nefunkčná.

Nové Zámky majú za sebou bohatú a tragickú minulosť. Status samostatného mesta získali v roku 1691 a následne zažili veľký rozmach. Rozvíjali sa tu rôzne cechy, priemyselné spolky a prišlo aj k zrušeniu nevoľníctva. Neskôr tu kostru priemyslu tvorili tehelňa a mlyny na obilniny.

Čo mesto stratilo

Nové Zámky sa do dejín veľmi významne zapísali svojim protitureckým opevnením v tvare hviezdy so šiestimi cípmi. Dnes sa zo slávnej pevnosti zachovala iba pravidelná sieť ulíc s veľkým pravouhlým námestím uprostred.

V roku 1938 boli Nové Zámky štvrtým najväčším mestom na Slovensku. S príchodom druhej svetovej vojny sa všetko zmenilo. Nové Zámky sa stali najviac bombardovaným slovenským mestom, čo sa veľmi podpísalo na jeho historickom dedičstve. Najhoršie bolo bombardovanie zo dňa 14. 3. 1945, čiže sotva dva týždne pred oslobodením mesta. Americké letectvo tu zhodilo až okolo 700 bômb. Mesto bolo koncom vojny v troskách, z jeho povrchu zmizli takmer všetky významné pamiatky.

Obyvatelia mesta, ktorí prežili hrôzy bombardovania, prišli o svoju starú radnicu, o známy hotel Zlatý lev, bývalú budovu sídla hradného kapitána či arcibiskupský palác, ktorý bol v minulosti sídlom tureckých pašov a tiež Františka Rákocziho II. Z povrchu zemského sa vytratila aj majestátna budova židovskej meštianskej školy, ktorá stála na Žerotínovom námestí.

Dnešné dominanty námestia

Bombardovanie v oblasti novozámockého námestia šťastne prežili oba kostoly – Františkánsky kostol s kláštorom, aj Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža. Zachovalo sa tiež historické Súsošie Najsvätejšej Trojice.

V jeho blízkosti sa od roku 1929 nachádza spomienkové miesto najznámejšej popravy na území Nových Zámkov. O hlavu tu prišiel Ladislav Ocskay – smelý vojak a zároveň nemilosrdný ničiteľ, ktorého prezývali aj menom Rákocziho blesk. 

Námestie zdobia aj tri významné sochy. Obyvatelia mesta majú denne na očiach zvečnené podoby Antona Bernoláka, pápeža Jána Pavla II. a Georgiusa (Györgya) Széchényiho.

Okrem historických pamiatok možno na námestí nájsť aj Mestský úrad, jednu z novozámockých pobočiek pošty, Dom kultúry Kovák, kaviarne, obchody a banky – skrátka služby, ktoré obyvatelia potrebujú k bežnému a spokojnému životu.

Františkánsky kostol s kláštorom

Vystavané boli medzi rokmi 1826 až 1631. Kostol bol vysvätený ostrihomským arcibiskupom a kardinálom Petrom Pázmaňom v roku 1631. Počas okupovania mesta tureckými vojskami boli priestory kostola aj kláštora využívané ako nocľah pre vojská a sklad.

Po veľkých poškodeniach v 20. storočí si kláštor vyžadoval niekoľko rekonštrukcií, čo viedlo k odhaleniu štvorhranného námestia a tiež podzemných katakomb. Isté legendy hovoria, že vedú až do Maďarska. Počas druhej svetovej vojny slúžili katakomby ako úkryt, ktorý pomohol zachrániť mnoho životov.

Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža

Stála dominanta námestia bola postavená medzi rokmi 1584 až 1585. Veľké poškodenie kostol utrpel počas Bocskayovského povstania, čo viedlo k rozsiahlym renováciám v roku 1612. V čase, keď bola novozámocká pevnosť v rukách Osmanov kostol  prestavali a slúžil ako mešita. V roku 1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi.

V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. 8. 1867 vežu kostola zrútila. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera a na oprave sa podieľal aj arcibiskup Ján Simor. K poslednej zásadnej stavebnej úprave došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter.

Súsošie Najsvätejšej Trojice

V roku 1740 postihla mesto veľká morová epidémia. S nádejou na skoré zažehnanie moru dali postaviť sochu Najsvätejšej Trojici. Kultúrna pamiatka bola dokončená v roku 1749. Ide o profesionálne barokové súsošie s rokokovými prvkami, ktoré je jediným svedectvom výtvarnej úrovne dobového sochárstva ako súčasti verejného priestoru mesta. Predpokladá sa, že je dielom majstrov z Talianska.

Súsošie bolo niekoľkokrát renovované a premiestnené, konkrétne v rokoch 1827, 1876 a 1929. Posledná reštaurácia a premiestnenie sa datujú do roku 1993, odkedy stojí na Hlavnom námestí.

Pamiatka na popravu Ladislava Ocskaya

Na námestí, v tesnej blízkosti Súsošia najsvätejšej Trojice, je osadená kovová platňa v tvare novozámockej pevnosti. Tá dodnes pripomína život a smrť Ladislava Ocskaya – niekdajšieho kuruckého generála. V Nových Zámkoch bol odsúdený na napichnutie na kôl, avšak na príhovor jeho brata Alexandra, ktorý slúžil v novozámockej posádke, bol rozsudok zmiernený na sťatie. Poprava bola vykonaná na novozámockom námestí 3. 1. 1710.

V roku 1929, po jednom z presunutí Súsošia najsvätejšej Trojice, bolo miesto popravy označené čiernymi dlažobnými kockami uloženými do tvaru kríža. Pri neskoršej rekonštrukcii námestia bola osadená kovová platňa v tvare novozámockej pevnosti.

Anton Bernolák

Autorom 3,5 metra vysokej sochy je akademický sochár Jozef Pospíšil. Od svojho odhalenia v roku 1937 bola niekoľkokrát premiestnená, o rok neskôr ju odviezli do Žiliny. Rok po skončení druhej svetovej vojny sa vrátila pred mestský úrad do Nových Zámkov. V roku 1966 ju premiestnili do Bernolákovho parku, avšak od novembra 2005 opäť stojí na hlavnom námestí.

Pápež Ján Pavol II.

V roku 2018 bola na Hlavnom námestí pred Rímskokatolíckym kostolom odhalená socha pápeža Jána Pavla II. Pred samotným odhalením sochy sa konala slávnostná svätá omša v slovenskom a maďarskom jazyku. Dielo akademického sochára Petra Mészárosa je darom biskupského vikára a dlhoročného správcu novozámockej farnosti Zoltána Ďurča mestu.

Georgius (György) Széchényi

Zatiaľ, čo na jednej strane dozerá na námestie Anton Bernolák, na druhej možno vidieť podobizeň ostrihomského arcibiskupa Györgya Széchényiho, ktorý v roku 1691 udelil Novým Zámkom mestské výsady. Autorom sochy je Tibor Szilágyi. Széchényi a Bernolák spolu so súsoším Svätej trojice tvoria akýsi kompozičný trojuholník Hlavného námestia.

Hlavné námestie v novom šate

Hlavné námestie Nových Zámkov si za uplynulé mesiace prešlo veľkými zmenami. Dnes sa už na svojho predchodcu miestami ani nepodobá. Okrem nového dláždenia sa obyvatelia dočkali aj novej fontány. Jej výmena bola jedným z kľúčových bodov renovácie.

Starú a nefunkčnú fontánu vystriedal moderný dizajn, ktorý poteší v horúcich dňoch a takisto počas horúcich nocí. Po zotmení sa totiž pod vodnými tryskami rozsvecujú farebné žiarovky, ktoré prinášajú obyvateľom mesta krásnu vizuálnu show.

Námestie dostalo svieži vzhľad aj vďaka novým lavičkám a hlavne zeleni, ktorá tu veľmi chýbala. Doteraz tu bolo vysadených viac ako 1 800 kusov okrasných rastlín až šiestich druhov, pričom v druhej etape renovácie námestia plánuje mesto toto číslo ešte navýšiť.

V stredu 29. 6. 2022 sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie novej fontány. Pestrý program pre deti začal už o 18.00h spolu so spustením fontány. Od 20.00h sa Novozámčania mohli prísť zabaviť na kultúrne podujatie, počas ktorého prebehlo aj prvé oficiálne rozsvietenie fontány.

Týmto renovácie námestia ale nekončia. Už v týchto dňoch prebieha jeho druhá etapa, počas ktorej príde k výmene dláždenia aj okolo Súsošia Najsvätejšej Trojice.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: soda.o2.sk Fragmenty mesta Nové Zámky (2017)  novezamky.sk mynovezamky.sme.sk sme.sk Nové Zámky – NAŠE MESTO