Štefan I. založil uhorské kráľovstvo, napriek tomu nemal nástupcu na trón

Nedávno sa uskutočnilo slávnostné odhalenie busty uhorského kráľa Štefana I., budovateľa kráľovstva a prvého kresťanského panovníka. Počas svojho života šíril kresťanstvo a vybudoval viacero arcibiskupstiev. Napriek tomu mal na sklonku života problém s hľadaním svojho nástupcu.

Na počiatku života

Štefan I. pochádzal z rodu Arpádovcov a žil na prelome 10. a 11. storočia. Presný dátum narodenia svätého Štefana nie je známy, historické pramene však uvádzajú, že sa narodil približne v roku 975. V roku 995 bol dostal meno Vajk, pravdepodobne z tureckého bay, čo znamená hrdina, pán. Najskôr však jeho meno pochádza z prvého slovenského mena Viačeslav, ktoré si neskôr pogréčtil na Stefanos.

Keď dospel, jeho otec Gejza, odstránil z nitrianskeho kniežactva Michala, mladšieho Gejzovho brata a dosadil naň Vajla. Potom Gejza zvolal snem, ktorý súhlasil so Štefanovým nástupníctvom na uhorský trón.

Krátko po tom, okolo roku 995 sa Vajk oženil s desaťročnou Gizelou Bavorskou. Priviedol ju na svoj kniežací dvor do Nitry. Gizela dostala do vena územia v okolí Bratislavy, Šopronu, Steinamangeru, ktoré po roku 991 patrilo k Bavorsku a Bratislava sa stala súčasťou Uhorska.

Mladý vajk sa v Nitriansku rýchlo zoznámil s miestnymi šľachticmi a provinčnými kniežatami Poznan a Hunt, ktoré pochádzali z veľkomoravských rodov. Vplyvom kresťanskej Nitry a svojej kresťanskej manželky sa Štefan stal horlivým christianizátorom, najprv Nitrianska, neskôr Uhorska.

Zasiahla ho otcova smrť

Gejza, Vajkov otec, zomrel 1. februára 997 vo svojom sídle v Ostrihome. Krátko pred svojou smrťou bol Gejza, spolu s Vajkom, pokrstený pravdepodobne pražským biskupom Vojtechom. Iné zdroje a historické pramene uvádzajú, že Gejza a jeho rodina boli pokrstený už po roku 972 nemeckými misionármi na čele s Brunom zo Sankt Gallenu, alebo roku 974 biskupom Pilgrimmom, podľa väčšiny zdrojov však Štefan vtedy ešte nežil.

Po Gejzovej smrti vystúpilo so svojimi nárokmi na uhorský trón šomodské knieža Kopáň, ktorý si chcel zabezpečiť svoje nároky. Chcel sa zosobášiť so Šarlotou, vdovou po Gejzovi, matkou samotného Štefana a sestrou Kopáňovej matky. Šarlotu sa pokúsil dobyť vo Vespréme, ale nepodarilo sa mu to.

Štefan zdelil po otcovi územia Arpádovcov- čiže samotné Uhorsko, s výnimkou území medzi Rábom, Ostrihomom a Vesprémom, kým niektoré okolité územia buď ovládali iní staromaďarskí náčelníci a kniežatá.

Neutíchajúce boje

Proti Štefanovi sa vzbúrili aj ďalšie pohanské zadunajské kniežactvá. Štefan sa usadil vo svojom Nitrianskom kniežatstve u Poznanovcov a Huntovcov, ktorí posilnili jeho vojsko. Jadro vojska pozostávalo z nemeckých rytierov (pravdepodobne z Gizelinej družiny). Poznan a Hunt Štefana „opásali mečom“, urobili rytierom a Štefan ich vymenoval za svojich telesných strážcov. Pre potreby týchto bojov dal Štefan v Bíni a na Hrone vybudovať obrovský opevnené hradisko, ktoré slúžilo ako vojenský tábor a základňa.

Tieto zjednotené vojská napokon porazili Kopáňa pri Vespréme (niektoré pramene uvádzajú rok 998). Kopáň bol zabitý, pravdepodobne samotným veliteľom Štefanovho vojska, švábskym rytierom Vencelínom. Kopáňovo telo bolo potom údajne rozštvrtené a rozvešané na mestských bránach Ostrihomu, Vesprému, Rábu, jeho posledná časť bola poslaná do sídla sedmohradského kniežaťa Ďulu I.

Štefan horlivo bojoval s rôznymi staromaďarskými náčelníkmi v Karpatskej kotline, vďaka čomu rozšíril Uhorsko. V roku 1003 dobyl Sedmohradsko, keď porazil a zajal svojho ujca Gyulu II. a Zombora, Gyulovho brata, ktorý spravoval severné Sedmohradsko z rovnomenného hradu. Približne roku 1009 Štefan ovládol skoro všetky dovtedy nezávislé kniežactvá starých Maďarov.

V roku 1028 Csanád, Štefanov synovec, dobyl oblasť Marošváru, ktorú dovtedy ovládalo knieža Ajtoň (Ajtony). Na prelome rokov 1029 a 1030, Štefan znovu dobyl Nitriansko, o ktoré prišiel roku 1001. Hneď po ovládnutí Nitrianska obdaroval kráľ Štefan kláštor na Zobore, pretože dostal tretinu všetkých mýt a obchodných poplatkov v Nitre a príbuzných slovenských oblastiach.

Stratená koruna

Krutým zúčtovaním s Kopáňom skonsolidoval Štefan svoju moc natoľko, že sa na Vianoce roku 1000 alebo 1001 nechal korunovať korunou získanou od pápeža Silvestra II.

V Maďarsku sa často tvrdí, že korunu poslal pápež, ale zdroje, ktoré by to dokázali, chýbajú. Koruna, ktorou bol korunovaný (tzv. svätoštefanská koruna), sa neskôr počas bojov o trón po Štefanovej smrti stratila v Rakúsku. Keďže informácie, ktoré by dokázali korunováciu, sú založené na legendách, je dosť možné, že žiadna koruna neexistovala. Ak aj existovala, korune, ktorá je uložená v budapeštianskom parlamente sa nepodobala. Jej pravdepodobné zobrazenie je ilustrované na korunovačnom plášti. Bol to diadém zo štyrmi výbežkami ľalie, ktorý bol vykladaný drahými kameňmi.

Krátko po svojej korunovácii dal Štefan raziť uhorské mince. Prvá uhorská minca sa nachádzala v Preslave, v dnešnej Bratislave. Keďže sa našlo málo mincí, je možné, že mincovňa prestala pracovať ešte v tom istom roku, keď sa Bratislava spolu s Nitrianskom stala súčasťou Poľska.

V počiatočnom období po svojej korunovácii Štefan I. pravdepodobne niekoľko rokov do Nemecka, čo dokazuje aj skutočnosť, že Štefanove boje s pohanskými staromaďarskými náčelníkmi v Zadunajsku sa tradujú ako boje medzi Teutómni a Maďarmi.

V jeho službách bolo veľa nemeckých a staroslovenských (slovanských) bojovníkov, vzhľadom k tomu, koho mal za manželku a kde sa nachádzalo pôvodné územie pod jeho vplyvom (juhozápadné Slovensko a severné Zadunajsko). Zaujímavosťou je že pôvod slova királiy ( v starej výslovnosti kiráľ) je zo slovenského slova kráľ.

Štefanove zákony vyhlásené po roku 1000 a okolo 1009 zrejme prijímal kráľ spolu „veľkými“ ( v texte nazývaných senatus) na početných stretnutiach, ktoré sa týkali upevňovania kresťanstva, súkromného vlastníctva, kráľovskej moci acirkevného zriadenia a kráľovskej súdnej moci.

S rozširovaním štátu na úkor maďarských náčelníkov musel Štefan bojovať aj s nepriateľmi z Poľska, Nemecka a Bulharska. V rokoch 1001- 1030 patrilo Slovensko k Poľsku, možno práve z dôvodu, že údajne bol Štefan korunovaný korunou, ktorú dal pápež pôvodne zhotoviť pre korunováciu poľského kniežaťa Boleslava Chabrého, ktorý začiatkom roka 1001 dobyl Nitrianske kniežactvo (jeho územie končilo na Dunaji, Tise a na východe, približne neďaleko Prešova). Rozhodol sa tak preto, aby ochránil nárok Štefanových bratrancov Vazula a Ladislava Lysého na Nitrianske kniežatstvo.

Na prelome marca a apríla 1001 sa Štefan a Boleslav Chabrý stretli na poľsko- uhorských hraniciach pri Ostrihome. Ladislav Lysý sa stal nitrianskym kniežaťom, ktoré podliehalo Poľsko. Po jeho smrti (pravdepodobne v roku 1015 alebo 1029) ho vystriedal Vazul, predok všetkých budúcich arpádovských kráľov Uhorska.

Snaha o šírenie kresťanstva

Po vražde Kopáňa ho na jeho žiadosť pápež v roku 1000 vyhlásil za kráľa Uhorska. V celom kráľovstve rozbehol násilnú kristanizáciu. Prikázal stavať kostoly a každú nedeľu ich navštevovať, odvádzať kňazom povinný príspevok a dodržiavať božie prikázania. Odhliadnuc od toho, že tak robil proti vôli predtým pohanského ľudu, v krajine nastal poriadok a systém.

Koniec vlády

Štefan pripravoval trón pre svojho syna Imricha, ktorý nečakane zahynul vo veku dvadsaťštyri rokov na následky zranenia, ktoré mu spôsobil diviak na poľovačke. Na trón vystúpil uväznený kráľov bratranec Vazul, na ktorom však Štefanovi prekážalo jeho predošlé pôsobenie v Nitriansku, údajne aj prílišný sklon k pohanstvu a Byzancii. Podobné argumenty platili aj pre ďalších štyroch žijúcich Arpádovcov: Vazulových troch synov, (Levente, Ondrej a Belo) a Domoslava, syna Ladislava Lysého.

Štefan ich obišiel a z Benátok povolal Petra Orseola, ktorého určil za svojho nástupcu. Vazul s tým nesúhlasil, Štefan ho dal oslepiť (pravdepodobne medzi rokmi 1031 a 1037), okrem toho mu údajne kat zalial uši horúcim olovom. Vazulovi a Ladislavovi synovia utiekli do Čiech, odkiaľ ďalej pokračovali v ceste do Poľska a do Kyjeva. Neskôr sa títo potomkovia nitrianskych kráľov stali predkami všetkých uhorských kráľov, niektorí z nich boli za kráľov aj vymenovaní.

Vyhlásenie za svätého

Za čias svojej vlády ustanovil Štefan I. za sviatok 15. august, deň Nanebovzatia Panny Márie. V tento deň zvolával kráľovskú radu do mesta Stoličný Belehrad (Székesfehérvár). Ku koncu svojho života sa už chorý panovník práve v tento deň odovzdáva svojhu krajinu do rúk Panne Márii, zároveň v roku 1038 aj v tento dátum zomrel.

Sviatočný deň sa z 15. augusta presunul na 20. august vďaka kráľovi Svätému Ladislavovi, ktorý v tento deň roku 1083 bol kanonizovaný (vyhlásený za svätého) u pápeža Gregora VII., Štefana ako aj jeho syna Imricha.

Štátny sviatok na jeho počesť oslavujú v neďalekom Maďarsku

Deň kráľa Svätého Štefana (Szent István király napja), ktorý sa slávi 20. augusta, patrí medzi najstaršie maďarské sviatky. V tento významný deň si Maďari, ale aj maďarská menšina žijúca mimo územia, každoročne pripomína založenie kresťanského uhorského štátu, ako aj tisícročnú existenciu Uhorska.

V mene celej cirkvi bol kráľ Štefan vyhlásený za svätého len v roku 1686 pápežom Inocentom XI. Pápež vtedy nariadil, aby na výročie znovu obsadenia budínskeho hradu od Turkov si celý katolícky svet každoročne pripomenul sviatok svätého Štefana.

Busta svätého Štefana sa nachádza aj v Nových Zámkoch

Na námestí v Nových Zámkoch bola nedávno umiestená busta s jeho podobizňou. Jej slávnostné odhalenie sa uskutočnilo iba nedávno, 19. augusta 2024, pri príležitosti osláv dňa Kráľa svätého Štefana.

ZDROJ: HRADYZAMKY.SK, SVATYSTEFAN,