V Nových Zámkoch sa kedysi vyrábali chladničky a svietidlá (1.časť)

V najnovšej sérii historických článkov sa ponoríme do nie až tak ďalekej v minulosti. V dvadsiatom storočí na území mesta a v neďalekom okolí bolo v prevádzke niekoľko už teraz neexistujúcich závodov a výrobných podnikov. Na ľavom brehu rieky stálo niekoľko vtedajších priemyselných prevádzok. Jednou z nich bol aj známy novozámocký Elektrosvit, ktorý nečakane zanikol po takmer sto ročnej tradícii.

Podnik pôvodne spracovával kožu

Korene podniku siahajú ešte do roku 1900, keď 1. mája bola založená prevádzka na výrobu kože. V závode pretrvala po dlhé roky, až do roku 1950, keď sa fabrika preorientovala na strojárenskú výrobu.

Pôvodný závod vybudovala budapeštianska spoločnosť Bánhegyi J.C na ľavom brehu rieky Nitra. V budovách sa nachádzala prevádzka na spracovanie kože a závod na výrobu obuvi. Už v roku 1902 robotníci Bánhegynskej výrobne o zvrškov obuvi a koženého tovaru založili štrajkovú komisiu. V Janishovom pohostinstve komunikovali o možnom pozastavení práce. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1906, mal majiteľ fabriky C.J. Bánhegyi ťažkosti s odbytom výrobkov, novozámockú továreň predal viedenskej fabrike A.H. Seuss a synovia.

Už v roku 1907 po prevzatí továrne začal hospodársky vývoj podniku. Dobré výsledky vzbudili záujem v očiach ďalších inštitúcii a súkromných podnikateľov. O niekoľko desiatok rokov neskôr, 21. novembra 1931, sa po založení Československej republiky vplyvom straty trhov valné zhromaždenie rozhodlo zlikvidovať továreň na výrobu koží.

Továreň odkúpil známy Tomáš Baťa

Písal sa december 1931, keď továreň skončila v rukách Tomáša Baťu. Zaviedol v nej vlastnú organizáciu práce. Už o pár rokov neskôr, v roku 1935, novozámocká laková koža získala zlatú medailu v San Franciscu. Závod sa postupne rozšíril a zamestnával až 800 robotníkov. V čase najzlatšej éry továrne sa v zriadených obuvníckych dielňach vyrobilo až 2000 párov obuvi denne.

Ťažké časy v období vojny

Písal sa 8. november 1938, keď boli Nové Zámky pripojené k Maďarsku. Za hlaholu zvonov odchádzali z mesta posledné československé vojská. Vyzváňanie patrilo hortyovskej armáde, ktorá sa na Komárňanskej ceste čakala za mostom na dovŕšenie presného času, v ktorom mala stúpiť do ulíc mesta preplnených tisíckami občanov. V roku 1938 a 1939 sa v meste zvýšila nezamestnanosť, ktorá sa blížila k počtu 2000 ľudí. Po novembri 1938 sa továreň ocitla na území Maďarska a bola premenovaná na CIKTA. O niekoľko rokov neskôr, 2. októbra 1950, bola fabrika preložená do Bošan neďaleko mesta Partizánske.

Pokus o obnovu povojnového priemyslu

Obnova vojnou zničeného národného hospodárstva, rozvoj spoločnosti, ktorý sa po februári 1948 stal jedným z hlavných cieľov a základňou zvyšovania životnej úrovne, nebola možná bez uplatňovania nových metód práce. Začiatočné nedostatky v novom výrobnom odbore a ťažkosti v zásobovaní si vyžiadali v záujme nerušeného chodu práce a dosahovania úspešných výsledkov zvýšené úsilie, obetavosť, elán a nadšenie. V nasledujúcich rokoch boli hospodárske výsledky pomerne úspešné, nikdy sa nestalo, aby podnik nesplnil úlohy štátneho plánu. Rok 1954 bol najúspešnejším rokom vtedajšieho mladého strojárskeho závodu a jeho pracovného kolektívu.

Začiatok technickej výroby

Od roku 1946 začalo znárodňovanie závodov a prevádzok s výrobou osvetľovacích zariadení. Budúci zamestnanci dochádzali na školenia do brnianskeho podniku, ktorý bol zriadený vyhláškou ministra priemyslu n.p. Elektrosvit. 2. októbra po prevode majetkovej podstaty a vyrovnaní so ZDA oficiálne začala výroba svietidiel v národnom podniku Elektrosvit Nové Zámky, ktorý bol zriadený z Brna.

Výroba bola zahájená stropnými a nástennými svietidlami z bakelitu a hadicovými svietidlami. Zároveň sa začala rozvíjať technická a tvorivá základňa na vývoj a konštrukciu výrobkov. Novozámocký Elektrosvit sa postupne rozrastal a tak bol 10. marca 1958 určený za vedúci podnik a nadriadený orgán podniku v Brne.

V roku 1970 prešiel závod rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1983, v ňom pracovalo 3 938 zamestancov, priemerná mzda bola vo výške 2 493 československých korún.

Svietidlá boli chlebom

Výroba svietidiel bola v prvých rokoch po oslobodení roztrieštená v malých závodoch a prevádzkach v súkromnom vlastníctve. Znárodnenie týchto súkromných jednotiek bolo prvým krokom k vytvoreniu predpokladov na rozvoj tohto odvetia priemyslu a zvýšenie technickej výrobky.

Pôvodná prevádzka národného podniku Elektrosvit so sídlom v Brne a neskorší vývoj v organizácii technicko- výrobnej základne boli významnými medzníkmi na ceste ďalšieho úsilia- zabezpečovanie potreby svietidiel. Novozámocký Elektrosvit bol najznámejšou výrobňou svietidiel pre vonkajšie a priemyselné objekty, ale aj na ďalšie účely, ako napríklad do bytov a iných prostredí.

Podnik sa pripravoval už pred oficiálnym termínom jej zavedenia- pred 2. októbrom 1950. Vo viacerých závodoch v Elektrosvitu v Čechách a na Morave boli školení viacerí budúci novozámockí technici a zamestnanci. Súčasne sa robili prípravy na výmenu a zabezpečovanie nových strojov a strojových zariadení na výrobu svietidiel.

Prvou výrobňou, v ktorej bola spustená výrobňa bola výroba bakelitových svietidiel. Z českých závodov sa prevzala potrebná dokumentácia, prípravky, formy a nástroje so zabehnutými typmi bytových a priemyselných svietidiel. Medzi prvé a vyrábané svietidlá z bakelitu patrili stropné a nástenné svietidlá. Bakelit patril v tom období ešte k pomerne progesívnej umelej hmote. Svietidlá s matným tienením tvorili široký sortiment a používali sa najmä do kuchýň, predsiení, kúpeľní a ďalších miestností v bytoch.

Významný výrobný program – chladničky

Hoci výroba svietidiel spočiatku predstavovala prvoradý výrobný program, významné miesto vo vtedajšom novozámockom závode zaujala aj výroba chladničiek.

Rok 1953 bol prelomový, pretože bol nielen rokom budovania technickej základne ale i technickej tvorivej činnosti na úseku vývoja a konštrukcie výrobkom, ale aj rokom, v ktorom bolo podniku uznané právo na výrobu domácich absorpčných chladničiek. Koncom toho istého roka rozhodol nadriadený orgán previesť výrobu chladničiek značky Maneta s obsahom 60 litrov z pôvodného závodu v Zlatých Moravciach do základného závodu v Nových Zámkoch.

V druhej etape sa rozbehla výroba chladiacich aparatúr, ktorá si vyžiadala náročnejšie kádrové i organizačné riešenia, intenzívnu prípravu zváračov, utvorenie nových kapacít a zladenie materiálnych i osobných predpokladov do celku, ktorý bol schopný zvládnuť nové, technicky pomerne náročné úlohy.

Výroba chladničiek kládla zvýšené úlohy predovšetkým na konštruktérov a výrobcov nástrojov. Od ich práce záviselo splnenie úloh v stanovených termínoch a postup prác. Výroba rástla z roku na rok, v roku 1954 bolo vyrobených 9000 kusov chladničiek. Od roku 1955 sa z roka na rok zvyšoval počet vyrobených chladničiek Elektrosvit: roku 1955 sa vyrobilo 21 400 kusov chladničiek s obsahom 60 litrov, v nasledujúcom roku až 33 000 kusov. Ďalšie typy chladničiek sa vyrábali v piešťanskom podniku Kovotechna.

Strojárenská výroba neustále napredovala

Takmer všetci pracovníci, robotníci a technicko- hospodárski zamestnanci absolvovali v roku 1950 a v ďalších nasledujúcich rokoch odborné školenia v českých závodoch Elektrosvit. Cieľom ďalších školení bolo, aby sa zamestnanci pravidelne zdokonaľovali v odborných robotníckych profesiách, získali vhodnú kvalifikáciu a boli dobre pripravení zvládnuť náročné úlohy.

Po rokoch, keď sa stalo masové školenie zamestnancov základnou potrebou pre získanie kvalifikácie v novej strojárenskej výrobe, nastal veľký záujem o zvyšovanie odbornosti a o vyššie vzdelanie. Prerástol formy školenia v závodnej škole práce, lákavým sa stalo štúdium na stredných školách s elektrotechnickým, strojárenským ale i ekonomickým zameraním. Mnohí z vtedajších zamestnancov po jeho úspešnom absolvovaní pokračovali aj v štúdiu na vysokých školách.

Klub telovýchovnej jednoty

Podnik postupne rástol, vyprodukoval viacero známych výrobkov, ktoré boli exportované aj do zahraničia. Výroba bola orientovaná hlavne na export. Popri závodoch bola vybudovaná aj vlastná materská škola, rekreačné stredisko a dokonca bol založený aj klub telovýchovnej jednoty.

Smutný koniec výroby

V roku 1991 bola založená akciová spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky a.s., na ktorú prešiel majetok podniku. V deväťdesiatych rokoch dochádzalo k prepúšťaniu zamestnancov a krízy podniku.

O niekoľko rokov neskôr, v novembri 1996, prišlo k sprivatizovaniu firmy zamestnaneckou akciovou spoločnosťou Elsvit. V decembri 1998 bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, onedlho bola ukončená výrobná činnosť a zbytok zamestnancov bol prepustený.

V súčasnosti obchodné meno Elektrosvit používa česká spoločnosť v meste Svatobořice, kde svojho času sídlil jeden zo závodov Elektrosvitu.

Práve ste dočítali prvý diel zo série historických článkov, ktorá bude venovala vtedajším fabrikám a priemyslu v novozámockom regióne. Všetky novšie diely nájdete tu!

ZDROJ: WATSON, NOVÉ ZÁMKY FOTOALBUM, WIKIPEDIA, Ján Polakovič a kol. 75 rokov závodu a 25 rokov strojárenskej výroby v národnom podniku Elektrosvit Nové Zámky

FOTOGRAFIE UVEREJNENÉ V ČLÁNKU POCHÁDZAJÚ Z INTERNETOVÝCH STRÁNOK NZALBUM A NOVÉ ZÁMKY FOTOALBUM