Ako si spomína na svoju prvú olympiádu kajakárska legenda Attila Szabó?

Kajak má v meste Komárno bohatú históriu, ktorá pretrváva až dodnes. Profesionalitu, vytrvalosť a úspech potvrdzujú aj miestenky terajšej K4 na olympiádu v Tokiu, ktorá začína v piatok 23. júla. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli vyspovedať komárňanské elity zo sveta kajaku, ktoré majú na konte nie len európske ale aj celosvetové úspechy!

Medzi prvými sme oslovili jedného z najúspešnejších pretekárov v histórii slovenskej i česko-slovenskej rýchlostnej kanoistiky. Attila Szabó získal na majstrovstvách sveta štyri medaily, prvé cenné kovy priviezol z MS 1987 v Duisburgu a v roku 1989 v Plovdive získal titul majstra sveta na 10 kilometrovej trati, v tom istom roku bol vyhlásený za najlepšieho športovca Československa. Zúčastnil sa troch olympiád a debutoval v roku 1988 na olympijských hrách v Soule.

Ako si spomínate na olympiádu v Soule? Bola to historická olympiáda nie len vo svete kajaku, ale aj na Slovensku…

Pre mňa to bolo niečo ako prvá láska. Prvá olympiáda je vždy niečo výnimočné a neopakovateľné. Pri tých ďalších už človek vie, čo má očakávať, ale tá prvá je niečo veľmi jedinečné. Pre mňa, osobne, to bola zároveň aj najúspešnejšia, keďže som jazdil sám. Aj keď neskôr, na olympiáde v Barcelone, sme obsadili s vtedajšou K4 štvrté miesto. Tá olympiáda v Soule bola veľmi príjemná, bola tam dobrá atmosféra a Kórejci boli veľmi úslužní ľudia.

Erik Vlček mi spomenul, že každý začína v K1. Vy ste sa prečo rozhodli tak aj ostať zo začiatku? Nenašli ste vhodných kolegov do lode?

Áno, presne tak to bolo. V podstate som bol sám na olympijskej úrovni. Podľa mňa, by všetci pretekári v jednej lodi mali byť na rovnakej úrovni.

Verejnosť vždy zaujímajú úspechy z olympiád, ale športovci sú často viac hrdí na rôzne medaile z majstrovstiev Európy alebo sveta. Vy ste na ktorú zo svojich medailí najviac hrdý?

Verejnosť naozaj dostáva viac informácií z olympiád a majstrovstvá sveta sa konajú každý rok. My čo sme v športe dlho, tak si vážime každý jeden z úspechov, aj štvrté alebo siedme miesto. Medzi prvým a štvrtým miestom nemusí byť veľký rozdiel, často ide len o ten daný moment, o jedinú minútku.

Vy ste jazdili aj na dlhé aj krátke trate. Teraz to nie je až také vídané. Ako ste to zvládali?

Áno, ja som naozaj jazdil všetko od 500ky, cez kilometer ale aj 10 kilometrov. Dnes je to už nemysliteľné ale vtedy bola taká doba, že sme jazdili všetko. Bolo to náročné, ale bolo to pekné a nič neľutujem.

Čo hovoríte na terajšiu K4, ktorá sa chystá do Tokia?

Vyzerá to veľmi sľubne, i keď aktuálna situácia spôsobená koronavírusom nie je jednoduchá. Všetko sa rozhodne na preteku, ale chlapci majú vysoké šance na medailu. V lodi bude sedieť aj skúsený Erik Vlček, pre ktorého bude toto šiesta olympiáda, a jednoznačne pomôže tým chlapcom, ktorý tam idú prvýkrát. Je tam obrovská šanca na medailu.