Talentovaná fotografka z Patiniec nás pustila do zákulisia svojej práce – čo robí skutočne dobrého fotografa?

Umenie robí každý náš deň krajším – nech už nás obklopuje v hocijakej podobe. Priradiť k nemu možno aj fotografie, ktoré nám pomáhajú zachytávať výnimočné aj každodenné okamihy. Byť fotografom rozhodne nie je jednoduché. Človek na sebe musí neustále pracovať, vzdelávať sa a hlavne otvorene komunikovať so svojimi klientmi. Toto a ešte omnoho viac nám priblížila talentovaná fotografka z Patiniec, Ott Réka.

Dobrý deň, Réka, ako by ste sa našim čitateľom v krátkosti predstavili?

Volám Ott Réka a momentálne som na materskej dovolenke s trojročným synom. Začiatkom septembra ale obaja nastupujeme do škôlky – môj syn, Zétény, ako škôlkar a ja ako učiteľka. Pochádzam z Patiniec, ale v súčasnosti žijem s rodinou v Iži.

Vedeli ste odmalička, čomu sa chcete vo svojim živote venovať? Mali ste nejaké vysnívané povolanie?

Na strednej škole som študovala vitrážovú tvorbu, ale po maturite som si uvedomila, že zamestnať sa v tomto odbore je veľmi náročné. O tento druh úžitkového umenia nie je u nás taký častý záujem. Nehovoriac o tom, že samotné zariadenie, stroje a suroviny sú pomerne drahé. Toto všetko však tínedžer pri výbere strednej školy ešte nevie. Svoje štúdium na strednej škole v Kolárove som si ale veľmi užila.

Po maturite som nasledovných 5 rokov študovala predškolskú pedagogiku na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne. Krátko po štátniciach sa mi pošťastilo zamestnať v dedinskej škôlke. Istý čas som následne pracovala v iných predškolských zariadeniach než som získala trvalé miesto učiteľky v materskej škole v mojich rodných Patinciach. Ešte počas svojich školských rokov som veľa pracovala v rôznych fabrikách.

Myslím si, že ľudí, ktorí vedia, čím chcú byť už v mladosti, je veľmi málo. Mnohí postupne hľadajú samých seba a tak nachádzajú aj svoju vlastnú profesionálnu cestu. Určitá forma kreativity bola vždy súčasťou môjho života, preto som si samu seba nevedela predstaviť v žiadnej práci, ktorá by neobsahovala ani kúsok tvorivosti.

Ako ste sa napokon dostali k foteniu a upravovaniu fotografií?

O svet fotografovania som sa zaujímala odjakživa a vlastniť fotoaparát bolo mojim veľkým prianím. Fotografovanie prišlo do môjho života náhodou, hoci musím dodať, že na úplné náhody neverím. Moja kamarátka mala dohodnuté tehotenské fotenie, ktoré bolo nakoniec zrušené. Preto poprosila mňa, aby som jej niekoľko fotiek vonku v prírode urobila ja – vraj budú aké budú.

V tomto čase som však nemala ani vlastný fotoaparát, musela som si ho požičať od rodiny. Hoci išlo o môj prvý pokus o profesionálne fotenie, výsledok ma milo prekvapil. Po zverejnení fotiek ma začali vyhľadávať najskôr kamaráti, no veľmi rýchlo mi pribudli aj ďalší noví klienti. V tej dobe som už, samozrejme, vlastnila svoj vysnívaný fotoaparát.

Ako fotografka pôsobíte pod menom Sundown Moments – photos by Ott Réka. Z čoho vzniklo práve slovné spojenie Sundown Moments? Je inšpirované niečím špeciálnym?

Moje profesionálne meno sprvu nebolo veľmi kreatívne – pôsobila som pod menom Ott Réka photography. Väčšina fotografov ale používala veľmi podobný názov, napr. xy photography. Ja som však chcela niečo iné, aspoň trocha kreatívne a tvorivé. Navyše si myslím, že pojem „photography“ v sebe obsahuje omnoho viac ako to, čím sa momentálne stíham a dokážem zaoberať.

Začala som preto premýšľať nad niečím odlišným. Napadlo mi, že som v minulosti mala stránku s názvom Golden Dawn, kde som veľa písala a prispievala. Tento výber mena však nebol priveľmi šťastný, keďže totožne sa volá istá zahraničná politická strana. Následne teda vzniklo meno Sundown Moments, keďže veľmi rada fotím počas zlatej hodinky pri západe slnka. Práve farby a svetlá tejto časti dňa sa nachádzajú na mojich fotkách najčastejšie a sú mojej tvorbe najbližšie.

Práca fotografa dokáže byť naozaj veľmi rôznorodá. Čo na nej máte najradšej vy?

Myslím si, že samotné fotenie je veľmi komplexná činnosť, keďže ide nielen o expozície, ale aj o postprodukciu a vytvorenie konečného výsledku. Všetko sa začína v momente prvého stretnutia s klientmi – dohodneme si stretnutie, ešte pred samotným fotením sa prehodnotí organizácia scény a námet. Fotografie sa musia následne roztriediť, upraviť, nahrať a vyvolať.

Myslím si, že každé fotenie s klientmi je odlišné, čo je krásne. Túto rôznorodosť na svojej práci milujem. Zbožňujem prácu s ľuďmi, poznávanie ich osobných aj rodinných príbehov či samotné zachytávanie ich jedinečných osobností na fotkách. Najradšej ale mám odovzdávanie už hotových fotografií. Čakanie na spätnú väzbu je vždy plné napätia a emócií. Je skvelé vedieť, že moja tvorba bude aj po x rokoch súčasťou niekoho rodinného albumu, akási večná spomienka pre budúce generácie.

Lokality na jednotlivé fotenia si hľadáte sama? Alebo ide skôr o spoluprácu s klientmi?

Väčšinou zostáva výber lokality na mne, čo mi veľmi vyhovuje. Takto ma nečakajú žiadne nepríjemné prekvapenia, viem, čo môžem očakávať, kde je najkrajšie osvetlenie a podobne. Keď už idem fotiť na nové miesto, rada si ho ešte predtým prejdem, prehliadnem si terén a zistím, či bude lokalita vyhovovať všetkým požiadavkám. Pretože čo je pekné v skutočnosti, nemusí rovnako pôsobiť aj na fotke. Novým nápadom som však vždy otvorená. Rada prijímam návrhy na nové miesta, ktoré aj sama neustále aktívne vyhľadávam.

Niektorí fotografi majú na vykonávanie svojej práce obľúbenú časť dňa, napríklad zlatú hodinku. Čo vy? Kedy najradšej fotíte?

Mnoho fotografov rado fotí pri východe alebo západe slnka – svetlá a farby sú práve v tieto časti dňa najkrajšie. Aj ja sama preferujem zlatú hodinku, na fotkách vtedy vidím efekty, ktoré chcem dosiahnuť a ktoré sú mi najviac blízke. Ide však o veľmi pohyblivý čas, ktorý sa z mesiaca na mesiac mení. Kým počas letných mesiacov je najideálnejší čas na fotenie okolo 19:00, počas jesene môžem fotky s rovnakým osvetlením priamo v prírode urobiť už okolo 16:00.

Najmä v prípade mladých rodín sa môže stať, že čas letného fotenia sa im prelína s inými povinnosťami – kúpanie, uspávanie a podobne. Preto sa často pýtajú, či by sa fotenie dalo dohodnúť na predpoludnie, alebo skoré poobede. Na podobné návrhy som ale pristúpiť nezvykla, svetlá sú v tieto časti dňa veľmi tvrdé. To môže zvýrazniť neželané nedokonalosti ako tmavé kruhy pod očami, ľudia navyše v silnom svetle veľmi často žmúria. Takýmto klientom zvyknem odporučiť skôr fotenie počas jesene, keďže zlatá hodinka nastáva skôr.

Samozrejme, za využitia správnych pomôcok a techník je možné fotenie zvládnuť aj v horúci letný deň. Krásne výsledky úplne vylúčené nie sú.

Máte prípadne nejakú obľúbenú tému na fotenie? Aké fotografie si od vás klienti pýtajú najčastejšie?

Väčšinou dostávam žiadosti na rodinné fotografovanie, ale tento rok má čoraz viac klientov záujem o svadobné fotenie. Na svojich stránkach nezverejňujem všetku svoju prácu, pretože sú chvíle, kedy ma klienti poprosia, aby som ich fotky nepublikovala. To, samozrejme, rešpektujem. Okrem bežného fotenia som zvykla zachytávať aj momenty ako krsty, prvé sväté prijímania, fotenie na tablo a podobne.

Zo všetkého najradšej ale fotím portréty žien a rodiny. Mojou veľkou srdcovkou sú aj tehotenské fotenia. Ak mám ale veľa rovnakých zákaziek za sebou, veľmi rada svoju prácu oživím inou témou – napríklad svadobným či zásnubným fotením.

V našich končinách doposiaľ lifestlye fotografovanie nie je až také známe. Pozornosť sa na týchto záberoch primárne sústreďuje na jednotlivé momenty, nie na prednastavené pózy, kde sa každý pozerá jedným smerom a strojene sa usmieva. Tento štýl mi príde neskutočne živý, dokáže krásne až nezameniteľne sprostredkovať pocity. Aj preto sa snažím svoju prácu čo najviac smerovať k tomuto štýlu fotografovania. Nezabúdam však ani na klasické fotky, kde sa každý veselo usmieva do kamery. Aj tie sú neustále potrebné.

Čo myslíte, že robí dobrého fotografa? Stačí len talent na fotenie alebo to chce ešte niečo špeciálne?

Ak fotíte ľudí, musíte s nimi nájsť spoločnú reč. Vo všetkých oblastiach totiž platí, že práve práca s ľuďmi nemusí byť vôbec jednoduchá. Je veľmi dôležité správne sa naladiť, napríklad k hanblivému a aktívnemu dieťaťu treba pristupovať rozlične. Špecifický prístup si žiada aj dospelý, ktorý nevie, ako sa pred kamerou správať čo najviac prirodzene, kam sa pozerať, ako pózovať a podobne. V takomto prípade je správna inštruktáž veľmi dôležitá. Chýbajúca správna atmosféra je veľmi často viditeľná aj na samotnom výsledku.

Fotografovanie je niečo, čo sa človek učí celý svoj život. Bez ohľadu na to, koľko ročné skúsenosti máte, si skrátka nemôžete povedať, že už všetko viete a nemáte sa čo nové naučiť. Koniec koncov, technológia sa neustále vyvíja. Ak sa človek s dlhoročnými vedomosťami aj naďalej vzdeláva, je to veľké pozitívum.

Pokora a láska k tomu, čo robíte, sú veľmi dôležité. Dobrého fotografa totiž určite nerobí len špičková technika. Najdôležitejší je výsledok a pocity či myšlienky, ktoré v ľuďoch vaša práca vyvoláva – dokážete zapôsobiť? Dotknúť sa ich svojou tvorbou? Vyrozprávať príbeh aj bez použitia slov?

A na záver… odkázali by ste niekoľko povzbudivých slov ľuďom, ktorí takisto milujú fotografovanie a premýšľajú nad prácou v tomto obore?

Myslím si, že nie je dôležité premýšľať, ale rovno sa do veci pustiť! Chceli by ste sa foteniu venovať len ako koníčku a pre vlastné potešenie? Urobte to! Alebo je vašou túžbou živiť sa práve takýmto druhom umenia? Choďte do toho! Veľa sa učte, skúšajte, experimentujte a precvičujte!

Tiež si svoju cestičku ešte stále vytváram. Mám sa veľa čo učiť, ale keď sa mi ako zelenáčovi dostane uznania či pochvaly od skúsených fotografov, viem, že to, čo robím, robím dobre. No a keď príde na kritiku, snažím sa ju obrátiť vo svoj prospech a vytiahnuť z nej to najlepšie. V konečnom dôsledku ma to vždy posunie vpred. Preto by sme nikdy nemali nikomu dovoliť, aby nám vzal radosť z toho, čo milujeme robiť.

Rozhovor: Bc. Stella Hamranová

Foto zdroj: Ott Réka (Sundown Moments – photos by Ott Réka)