Za hranicami Juhu: Tajomnú Mesačnú jaskyňu údajne vytvorila iná civilizácia! Kde sa ukrýva?
Počuli ste už niekedy o slovenskej Mesačnej jaskyni? Toto miesto sa často ocitá na rôznych zoznamoch tajomných či mimoriadne zaujímavých miest, ktoré sú opradené rôznymi legendami, povesťami a konšpiračnými teóriami.
Niektorí Mesačnú jaskyňu označujú aj prívlastkom „jedno z najzáhadnejších miest planéty“. Zdá sa teda, že tatranské lesy okrem nádhernej prírody, kam si mnohí z nás chodia veľmi radi oddýchnuť, ukrývajú aj poriadnu dávku tajomna. Existuje však Mesačná jaskyňa aj v skutočnosti? Alebo je len výplodom niekoho bujnej fantázie?
Všetko začalo počas SNP
Legenda hovorí, že tzv. Mesačnú jaskyňu objavil kapitán partizánskej jednotky Antonín Horák ešte v dobe Slovenského národného povstania. Podzemný priestor v Tatrách sa však na jaskyňu údajne nikdy nepodobal. Nie v pravom slova zmysle. Do svojho osobného zápisníka si zaznamenal nález tajomnej jaskyne za balvanmi. Mala úzky vchod a po približne 1,5-hodinovej chôdzi sa dostal k tajnej šachte vyzdobenej kvapľami, zloženej z tajomného kovového materiálu tmavomodrej farby.
Podľa týchto zápiskov miesto ani trocha nepripomínalo dielo prírody alebo človeka. Steny jaskyne pán Horák opísal ako úplne hladké a hlavne mimoriadne odolné. Údajne sa do nich pokúšal biť kladivom aj strieľať z pušky, ale poškodiť ich nedokázal. Keď sa rozhodol miesto preskúmať ešte o niečo dôslednejšie, narazil na ďalší priestor – mal polkruhový tvar, podľa čoho vzniklo pomenovanie Mesačná jaskyňa.
Záhadné zmiznutie
Čo sa s pánom Horákom stalo po vojne? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa po ňom jednoducho zľahla zem. Mnohé zdroje však tvrdia, že mal kvôli svojmu židovskému pôvodu emigrovať do Ameriky, kde neskôr zverejnil aj svoje objavy. Správy o objavení Mesačnej jaskyne boli v roku 1965 zverejnené v National Speleological Society News (NSS, News 3/65).
Tento článok vzbudil okolo jaskyne pomerne veľký ošiaľ, keďže od jeho publikovania sa začal o toto miesto zaujímať celý svet. Príbuzní pána Horáka dokonca tvrdia, že v danej veci boli zapletené sovietske i americké tajné služby.
Túžba po rozlúštení záhady
O tajomnú Mesačnú jaskyňu z tatranských lesov sa začal zaujímať aj francúzsky záhadológ Jacques Bergier. Práve jemu môže Slovensko ďakovať, že ho po celom svete preslávil v spojitosti so záhadným objavom pána Horáka.
Aj mnohí ďalší záhadológovia sa s Bergierom zhodujú na jednej skutočnosti – jaskyňa nie je dielom človeka, ako ho poznáme. Niektorí mali dokonca odvahu tvrdiť, že ide o výtvor mimozemskej civilizácie, prípadne dielo nejakej inteligentnej starovekej spoločnosti. Objavila sa aj špekulácia, že jaskyňa má byť pozostatkami mimozemskej lode, ktorá na našej planéte v minulosti stroskotala.
Slovenskú Mesačnú jaskyňu spomínajú viaceré pramene, napríklad skupina Ahnenerbe založená Heinrichom Himmlerom, ktorá skúmala archeologické a kultúrne dedičstvo árijskej rasy na našom území. O tento unikát sa zaujímali aj rumunskí vedci, ktorí prišli v roku 1993 s vlastnou zaujímavou hypotézou. Podľa nich mohla údajná mimozemská jaskyňa slúžiť ako obrovská šošovka sústreďujúca svetlo.
Ďalšie nadprirodzené špekulácie
Hypotézami a špekuláciami nad mimozemským pôvodom Mesačnej jaskyne sa fantastické zobrazovanie tohto miesta nekončia. Niektorí záhadológovia či ezoterici sa totiž domnievajú, že Mesačná jaskyňa je v skutočnosti vchodom do Agharty – podzemnej ríše vyspelej civilizácie, ktorá sa nachádza niekde pod Mongolskom či Tibetom. Jaskyňa by mala byť jedným z viacerých portálov tejto zaujímavej a záhadami opradenej civilizácie.
Táto teória by mohla potvrdiť predchádzajúcu myšlienku o tom, že Mesačná jaskyňa skutočne vznikla rukami inteligentnej, ale nám dodnes nepoznanej civilizácie. Hoci možno neznie toto tvrdenie priveľmi presvedčivo, jedno sa musí nechať. Agharta je veľmi prastará legenda, ktorá sa objavuje hneď v niekoľkých svetových kultúrach nezávisle od seba.
Či už podobným veciam veríte, alebo nie, skutočnosť pre teraz zostáva jediná. A to tá, že presná poloha jaskyne zostáva aj po toľkých rokoch stále neznáma. Viaceré zdroje uvádzajú oblasť Pálenice, ktorá sa nachádza naproti Babej doline vo Vysokých Tatrách. Táto oblasť ale nie je voľne prístupná, keďže sa považuje za chránenú. Potom je tu ale tvrdenie samotného pána Horáka, ktorý mal ako lokalitu jaskyne uviesť okolie vrchu Siminy v Levočských vrchoch, medzi obcami Šambron a Jakubany. Viaceré názory sa však zhodujú v tom, že tým len chcel zvedavcov naviesť na falošnú stopu a skutočnú polohu svojho grandiózneho objavu uchrániť pred zvyškom sveta.
Text: Bc. Stella Hamranová
Zdroj: slovander.sk interez.sk