Dejiny Nové Zámky 2024. 06. 20.

Osobnosti pevnosti 2.časť: Adam Forgáč sa všetkými silami snažil brániť Nové Zámky pred Turkami. Čo o ňom vieme?

Adam Forgáč bol významný uhorský gróf. Od roku 1643 bol hlavným kapitánom novozámockého hradu. Vďaka tomu, že zo všetkých síl sa snažil brániť Nové Zámky má v dejinách miesto ako jeden z kľúčových obrancov Uhorska.

Na počiatku života

Písal sa rok 1601, keď sa Adam Forgáč vypýtal na svet. Narodil sa na hrade Gýmeš neďaleko Jelenca. Bol najstarším synom baróna Žigmunda Forgáča, uhorského palatína a jeho druhej manželky Zuzany Turzovej.

V mladosti niekoľko rokov strávil v zahraničí. Po návrate domov sa vydal na kariéru vojaka. V roku 1627 sa stal kráľovským komorníkom a zároveň kapitánom hradu Szécsény.

Jeho rodina bola početná

Forgáč bol tri krát ženatý. Jeho prvou ženou sa stala Barbora Sečianska. Druhý krát sa oženil s Juditou Révaiovou, dcérou strážcu koruny a autora oslavného spisu o uhorskej koruny. Do tretice si vzal za ženu Katarínu Rechbergovú.

So všetkými ženami mal dokopy osem detí. Najznámejšími sa stal Adam, ktorý bol novohradským županom a Šimon, ktorý bol pravdepodobne tiež vojak.

Kapitán mesta Košice

V roku 1648 sa stal kapitánom Košíc. 22. septembra toho istého roku písal kráľovi list, v ktorom sa sťažoval, že v prípade napadnutia Turkami by nevedel odraziť svoj útok kvôli nedostatočnému počtu ľudí, pretože jeho ľudia okrem rímskokatolíckych vojakov s ním nedržia.

V liste zo 17. októbra píše gróf Adam Forgáč, že Jozef Rákoczi I. mu odlákal ľudí. Sú nahí, majú zlé delá, dostávajú nepravidelné výplaty a on na svoj dvojmiliónový majetok nemá ani sto forintov úveru. Jeho post vrchného veliteľa je neznesiteľný.

Sprevádzaný neúspechmi

V roku 1643-1644 Forgách nešťastne bojoval proti Jurajovi Rákoczimu. Mesto uctievalo Rákócziho. Forgáč musel mesto opustiť. 22. februára, hlásil, že horné kraje nechcú zbrojiť proti Rákoczimu a aj vojská pod jeho velením sa od neho odvrátili.

Na zasadaní parlamentu pre výber palatína (najvyšší krajinský hodnostár, úradník, zástupca kráľa, pozn.red), ktorý sa uskutočnil 25. septembra 1646  sa Adam Forgáč umiestnil až na druhom mieste, pretože získal iba päťdesiatpäť hlasov. Dňa 16. júna 1647 na korunovácii maďarského kráľa Ferdinanda IV, dostal poctu stať sa hlavným ochutnávačom na slávnostnom obede. Ten istý deň sa stal rytierom Zlatej ostrohy.

Zúčastnil sa viacerých dôležitých vyslaní, napríklad v Poľsku. Písal sa apríl 1649, keď  bol gróf Adam Forgáč opäť navrhnutým kandidátom na post palatína, ale opäť nebol zvolený. Palatínom sa stal Pállfy Pál V.

Koncom apríla roku 1652 napadol zbojnícke turecké vojsko pri Veľkých Vozokanoch. Padlo osemsto tureckých vojakov, súčasne aj Maďari stratili sedemdesiat ľudí, medzi nimi aj rodinu Eszterházyovcov.

Nové Zámky chránil celou silou

Písal sa rok 1663, keď gróf Adam Forgáč bránil Nové Zámky, ktoré boli obliehané tureckými vojskami veľkovezíra Karu Mustafu.

Mesto bolo ostreľované osmanským delostrelectvom. 22.septembra 1663 došlo k nehode, počas ktorej vybuchol sklad pušného prachu vo Fridrichovej bašte. Ďalšia obrana mesta bola nemožná. O dva dni neskôr, 24.septembra 1663 bol po mesiac a pol dlhom obliehaní bol nútený vzdať vojskám veľkovezíra Ahmeda Köprülu.

Pochod vojska odchádzal ozbrojený zbraňami v sprievode hudby a odnesením si majetku. Veľkovezír zaručil Forgáčovi, že si splnil všetky povinnosti. Napriek tvrdeniam veľkovezíra bol Adam Forgáč jeden rok väznený v Györi. Pred vojenským súdom sa očistil a bol zbavený obžaloby.

Strata Nových Zámkov mala za následok stratu ďalších miest od Levíc až po Nitru. Západné Slovensko bolo vydané napospas osmanskému rabovaniu. Osmanské sily prenikli až na Moravu.  Adam Forgáč so zvyškom posádky opustil pevnosť 26. septembra.

Písal sa rok 1667, keď boli odsunuté cudzie vojská a v rámci programu vymenovania maďarských hradných kapitánov, bol aj Adamovi Forgáčovi zverený post hradného kapitána v Nových Zámkoch.

O rok neskôr Forgáč opäť kandidoval na palatína. 27.marca 1670 bol prítomný na neúspešnej schôdzi v Banskej Bystrici, ktorú zvolal Leopold I, vtedy už ako pokladník. V apríli 1680 na porade, ktorá sa uskutočnila v Trnave pôsobil gróf Adam Forgáč ako štátny sudca a navrhol, aby boli obecné úrady zverené Maďarom.

Adam Forgáč zomrel v roku 1681 v Rajke. Jeho telo dodnes odpočíva v Kostole svätého Štefana v Trnave.

Ako si Nové Zámky pripomínajú Adama Forgáča dnes?

Na kalvárii je od roku 2011 umiestnená pamätná tabuľa, jediná pamiatka, ktorá v súčasnosti Adama Forgáča Novozámčanom pripomína.

Jej výroba a slávnostné odhalenie nebolo nijak sponzorované. Vznikla vďaka jednému z občianskych združení a občanom mesta Nové Zámky, ale aj vďaka občanom z iných miest.

Zdroj: wikipedia, novezamkyfotoalbum.sk, sme.sk