Aké vianočné zvyky a tradície dodržiavali predkovia v minulosti? Nesmeli chýbať orechy a sekera!

December je v plnom prúde, Vianoce už klopú na dvere. Opäť je tu najkrajšia časť roka– Vianoce. Malí (aj veľkí) sa už nevedia dočkať na príchod Ježiška, panie domu pečú a upratujú svoje príbytky (tak ako kedysi). Veľa z nás sa už teší na tradičné vianočné filmy, pri ktorých sa naplní hladné brušká, ale na to najdôležitejšie– na chvíle strávené so svojimi blízkymi. V generácii sa vianočné tradície menili. Niektoré z nich zostali, iné zas upadli do zabudnutia. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako najkrajšie sviatky v roku trávili naši predkovia? Ak nie, v nasledujúcom článku si o nich môžete prečítať.

Štedrá večera mala magický význam

Na štedrý večer pani domu každému urobila krížik na čele, aby ho Pán Boh ochránil od choroby. Na stole bolo prestretých viacero potravín, ktoré vraj prinášali prosperitu celý rok. Cesnak patril medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Zároveň bol symbolom súdržnosti.

Na štedrovečernom stole nemohli chýbať orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Ak bolo suché alebo červivé, rodinu malo postihnúť orechy a nešťastie. Pod obrusom bola rozsypaná pšenica, proso, mak a strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať misa s naklíčeným obilím. Okrem drobných semien sa pod obrus dávali i drobné mince či rybie šupiny, ktoré mali rovnakú moc. Na stole nesmel byť položený nôž, preto sa chlieb len lámal a nekrájal.

Čo predpovedalo zdravie, šťastie a bohatstvo?

Pod stôl sa položil snop slamy alebo seno, ale aj pracovné nástroje, napríklad sekera, aby sa po celý rok nepolámala a muži mali v práci šťastie.

Zdravie sa dalo vyveštiť aj z rozkrojeného jablka. Keď bola z jadierok pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Ak bol červivý, červivé malo byť aj zdravie. Ak plameň sviečky nestál rovno, ale sa k niekomu naklonil, toho mala postihnúť smrť. Rovnaký osud mal postihnúť aj toho, kto prevrátil fľašu či rozbil pohár.

Na štedrý večer sa nesmelo nič požičiavať a všetko požičané sa muselo vrátiť. Sledovalo sa, odkiaľ prišiel návštevník, či z horného alebo z dolného konca. Podľa toho malo majetku pribúdať alebo ubudnúť.

Ráno na Božie narodenie (25. december) sa dospelí aj deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Mali zabezpečiť dostatok peňazí na celý rok. Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili. Malo to dom ochrániť pred požiarom.

Koledovanie – tradícia, ktorá takmer „vymrela“

Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc bolo aj koledovanie. Skupiny koledníkov, ktoré tvorili mladí chlapci, chodili od k domu k domu, spievali vianočné piesne a priali šťastie a hojnosť do nového roka. Koledníci často zo sebou niesli rôzne symboly, napríklad hviezdu, ktorá predstavovala betlehemskú hviezdu, alebo masky zvierat, čo malo svoj pôvod v starobylých pohanských obradoch.

Koledníci boli obdarení jedlom, nápojmi a peniazmi. Tento zvyk bolo znakom solidarity a pohostinnosti, kde sa všetci členovia komunity navzájom podporovali. Dnes sa už koledovanie takmer nevidí, z mestských oblastí vymizlo úplne, ale stále existujú oblasti, kde sa tieto tradície udržiavajú.

Počas Vianoc sa medzi ľuďmi šírili rôzne povery

Vianoce boli v minulosti považované za magický čas, keď sa dalo nazrieť do budúcnosti. Naši predkovia vykonávali rôzne veštecké rituály, ktoré mali predpovedať udalosti v nasledujúcom roku, najmä zdravie, úrodu a rodinné šťastie. Veštenie sa často spájalo s vianočnými jedlami a predmetmi, ktoré boli súčasťou Štedrej večere.

Jedným z tradičných zvykov bolo hádzanie topánky cez plece. Ak topánka dopadla špičkou smerom k dverám, znamenalo to, že dotyčná osoba sa v nasledujúcom roku vydá alebo ožení. Ďalšou tradíciou bolo lúskanie orechov, kde zdravý orech symbolizoval šťastie a chorý alebo zhnitý orech predstavoval chorobu alebo nešťastie. Postupom rokov tieto tradície postupne „miznú“, ale stále existujú rodiny, ktoré ich dodržiavajú.

Verili, že zvieratá hovoria ľudskou rečou

Jedna z najznámejších povier hovorí, že naši predkovia boli presvedčení, že v štedrovečernú noc hovoria zvieratá ľudskou rečou. Tento zvyk mal hlboké korene v myslení vtedajších ľudí a spájal sa z myšlienkou, že práve v tento magický čas sa stretáva hranica medzi svetom ľudí a zvierat. Verili, že zvieratá dokážu prezradiť budúcnosť alebo odhaliť tajomstvá, no zároveň sa ich báli počúvať, pretože to mohlo priniesť nešťastie.

Ochrana domácnosti a zdravia bola na prvom mieste

Predkovia, verili, že počas vianočných sviatkov je dôležité ochrániť domácnosť pred zlými duchmi a nešťastím. Jedným zo spôsobov, ako to mohli dosiahnuť bolo posypať dom múkou alebo soľou, čo bolo symbolom čistoty a ochrany. Taktiež verili, že počas Štedrého večera by mal byť dom uzamknutý, aby sa zabránilo vstupu zlých síl.

Ďalším z ochranných rituálov bolo nosenie cesnaku a medu. Cesnak bol silný nástroj proti duchom a chorobám, zatiaľ čo med symbolizoval sladkosť a hojnosť. Tieto symboly sa často umiestňovali na stôl počas Štedrej večere a rozmiestňovali po dome.

Zdroje: https://vianoce.sk/vianocne-zvyky-a-tradicie-co-vam-prinesie-zdravie-a-hojnost/

Zdroj obrázkov: https://images.app.goo.gl/zqTjV2rYHXkb4X5y7 https://images.app.goo.gl/Wrx8FJY5SER8B6Dx9

Bibiana