Martina Jelenová alias Fíha tralala: Veľmi mi záleží na tom, čo tu pre deti zanechám

Deti ju už 10 rokov poznajú ako škriatka Fíha tralala. Jej singel Bum Bác má100 miliónov vzhliadnutí a na konte má niekoľko stoviek vystúpení. Martina Jelenová je okrem umelkyne aj mama a podnikateľka. Hudobné gény zdedili aj jej dve dcéry, najstaršia rozbieha vlastný hudobný projekt. Aké je to podnikať v umení v dobe covidovej a aký má vzťah ku svojmu rodnému Komárnu? Prezradila nám v rozhovore na diaľku speváčka a tvorkyňa jedného z najúspešnejších škriatkov na Slovensku.

Aktuálna doba zapríčinila ťažké časy pre viacerých umelcov. Niektorí museli ostať doma alebo si nájsť inú prácu. Vyskytli sa aj u Vás nejaké zmeny?

Súčasná vláda nás už 2 roky likviduje. Zakazuje nám pracovať a ak nám to aj umožní, tak našu prácu obmedzuje takým spôsobom, že nie je možné ju realizovať. Dovolím s tvrdiť, že kultúra dostala takú ranu, z ktorej sa bude veľmi dlho spamätávať. Našťastie je moja značka Fíha tralala silná a máme úžasných fanúšikov, ktorí nás podržali kúpou našich hračiek, knižiek a podobne, takže sme prežili. Veľmi nám pomohli aj online koncerty, či letné festivaly, na ktoré sme boli pozvaní. Nič pre mňa nenahradí zážitok stretnúť sa s mojimi fanúšikmi naživo. Teším sa, že sa s nimi čoskoro stretnem aj v mojom rodnom Komárne.

Doma máte dve dcéry. Aké je to byť matkou a umelkyňou zároveň?

Áno, mám 11-ročnú Terezku a 8-ročnú Elišku. Venovať sa herectvu je náročné. Dá sa povedať, že myšlienkami ste stále v práci. Je ťažké to oddeľovať. My sme doma všetci umelci. Môj manžel je úspešný bubeník a deti idú v našich šľapajach. Staršia dcérka sa už teraz venuje muzikálovému herectvu. Pôsobí aj v Česku, keďže tam boli divadlá otvorené, mladšia tiež krásne spieva a hrá v rôznych televíznych projektoch. Takže nie som jediná umelkyňa v rodine.

Okrem svojich dvoch dcér, vo svojej podstate, máte aj množstvo „cudzích detí“. Aký je to pocit, tvoriť pre deti? Je tam aj istá zodpovednosť?

Je to pre mňa veľká zodpovednosť. Umenie pre deti beriem vážne. Chcem, aby malo čo najväčšiu úroveň, aby bolo zároveň edukatívne aj zábavné. Veľmi mi záleží na tom, čo tu pre deti zanechám.

O deťoch sa hovorí, že tvoria kritické publikum. Je tomu skutočne tak?

Áno, súhlasím a som šťastná, že som u detí uspela. Pre deti hrám už 20 rokov, z toho 10 ako škriatok Fíha. Mám už veľa skúseností, vďaka  ktorým viem, ako si ich získať a som vďačná za tento dar.

Kedy ste zistili, že sa chcete venovať tvorbe pre deti?

Na základe skúseností, ktoré som získavala. Definitívne asi, keď som bola súčasťou televíznej relácie Klbko. Veľa detí mi písalo listy a stále viac som sa s nimi cítila dobre. Uvedomila som si, že medzi nimi mám svoje miesto a že tam mám niečo zanechať. Je krásny pocit mať možnosť učiť deti láskavosti, odovzdávať im radosť. Hoci je to častokrát náročné, nemenila by som.

Aké boli vaše začiatky?

Po štúdiu herectva som odišla do Ameriky, aby som si zarobila peniažky na vznik divadla. Kúpila som si väčšie auto a založila kočovné Divadlo na kolesách. Precestovala som celé Slovensko a za zisk z predstavení som vždy dokúpila novú techniku na ozvučenie, osvetlenie, investovala som do kostýmov a postupne som sa vypracovala na jednu z najžiadanejších detských produkcií na Slovensku a dovolím si tvrdiť aj v Česku.

Našiel si Vás škriatok Fíha tralala sám, alebo ste si vy vysnívali jeho?

Fíha je moje životné dielo. Som jej tvorcom. Dala som je život, vytvorila som jej charakter, určila som ako bude komunikovať, ako sa bude hýbať. Je to dobrý škriatok, veľa som sa od nej naučila

Ktoré sú jej najväčšie „hity?“

Na Slovensku je to pesnička Bum Bác. Dá sa povedať, že sa z nej stala detská hymna. Na YouTube má viac ako 100 miliónov prehratí. Verila som, že sa bude detičkám páčiť, ale taký veľký úspech som si netrúfla predpovedať.

„Umenie pre deti beriem vážne. Chcem, aby malo čo najväčšiu úroveň, aby bolo zároveň edukatívne aj zábavné.“

Kam sa ešte postavička Fíha tralala môže posúvať?

Ja stále hovorím, že som len na začiatku… Je toľko veľa možností, kam ju posunúť. Jediné čo ma brzdí, sú financie. Nikdy sme nemali sponzorov, ak nerátam pomoc kamarátov. Fíha je preložená do nemeckého a anglického jazyka, takže si ju užívajú deti aj za hranicami. Môže sa posúvať ďalej  v animovanej tvorbe. Vytvorili sme aplikáciu, takže deti ju majú v mobiloch aj tabletoch. Mojím snom je dokončiť film, na ktorom pracujem. Verím, že si Fíhu deti užijú aj v kinách. Mám veľa plánov, snáď mi bude umožnené ich naplniť.

Nie je náročné ostať v povedomí v dnešnom svete, kedy sa denno-denne objavujú noví umelci?

Myslím, že moja doterajšia tvorba nie je prehliadnuteľná. Stojí na pevných základoch. Nepociťujem žiadne ohrozenie novo vzniknutými projektami pre deti.

Máte na konte aj iné projekty okrem Fíha tralala? Vedeli by ste ich rozvinúť?

V Divadle na kolesách som vytvorila viac autorských rozprávok, ale aj vzdelávacie projekty pre študentov, protidrogový muzikál, či kabaret. Po projekte Fíha tralala, ktorý prevalcoval všetky moje aktivity vznikol ešte projekt BABY BAND, hudobná skupina, ktorá má vlastné CD aj DVD. No a mojím najnovším projektom je Zia Deer, ktorý tvorím pre staršiu dcérku Terezku. Má už dve autorské piesne a videoklipy a počas pandémie sme vytvorili aj vtipné vzdelávacie videá, v ktorých pomáha spolužiakom sa ľahšie naučiť slovenčinu. Má už samostatný YouTube kanál, ktorý je stále úspešnejší, jej singel Iba moje oči má už viac ako 100 000 vzhliadnutí.

Chystáte v blízkej budúcnosti nejaké predstavenia?

Áno od marca do septembra sa nezastavím, čaká ma veľa miest na Slovensku aj v Česku. Teším sa aj do Komárna a všetkých srdečne pozývam na moju novú šou.

Aký máte vzťah ku svojmu rodnému Komárnu?

Na Komárno mám krásne spomienky. Žila som tu mojich prvých 18 rokov. Takže spomienky na prvé lásky, školu, folklórny súbor Dunaj, či prvé recitačné úspechy, javisko v Matici aj v  MSKS mám uchované v srdci. Do Komárna sa vraciam na návštevu k rodičom a rada sa prechádzam centrom, ktoré je žiaľ prázdnejšie, ako keď som vyrastala, ale rada si predstavujem tie tváre ktoré mesto kedysi zapĺňali.