Významné historické výročie: Pred 360 rokmi vtrhli do mesta turecké vojská

V auguste 1663 boli Nové Zámky obkľúčené tureckými vojskami, v meste zotrvali dlhých dvadsaťdva rokov.

Novozámocká pevnosť

Pevnosť bola vybudovaná v rokoch 1573 až 1581. Bolo to najznámejšie dielo svojej doby. Navrhli ho talianski architekti bratia Baldigarovci. Osmani sa ju pokúsili dobyť až šesťkrát, podarilo sa im to až v roku 1663.

Šesťuholníková pevnosť mala šesť bášt. Každá z bášt opevnenia bola pomenová: Žerotínova, Česká, Forgáčova, Cisárska a Ernestova bašta.

Bašty Žerotínova a Fridrichova niesli meno podľa dozorcu bašty, Česká bašta niesla meno zo srdečnej vďaky Čechom, ktorí prispeli na jej výstavbu. Forgáčova bašta bola pomenovaná podľa Šimona Forgáča, hlavného kapitána Preddunajského vojenského obvodu. Cisárska bašta niesla meno uhorského kráľa a nemecko- rímskeho cisára Maximiliána a posledná, Ernestova bašta, niesla meno arcivojvodu Ernesta, miestodržiteľa Uhorska.

Pevnosť mala dve brány: Viedenskú a Ostrihomskú. Pod hradom sa rozprestieral rozsiahly tunelový systém. Hrad bol obklopený vodnou priekopou, do ktorej zaviedli vodu rieky Nitry.

Obliehanie mesta

Písal sa 13. august 1663, keď sa turecké vojská dostali k hradu. 16. augusta bolo dokončené obkľúčenie pevnosti. V ten deň veľkovezír poslal Forgáčovi list, v ktorom písal, že v prípade kapitulácie umožňoval posádke pevnosti slobodne poslať oblasť, čo obrancovia odmietli.

Samotné obliehanie vypuklo o päť dní neskôr, 18. augusta 1663. Celé podhradie bolo pred obliehaním vypálené a zničené, aby obrancovia znemožnili tureckej armáde využívať ho svoj prospech. Takto navždy zmizli dediny Lék, Nyárhíd (Letomostie) a Gúg, ktoré sú súčasťou katastrálneho územia Nových Zámkov.

17. august 1663

V piatok večer, 17. augusta 1663, bolo zahájené dobytie pevnosti. V jednom smere bol sám veľkovezír s rumelijským vojskom, v druhom smere Ali paša, v treťom janičiarsky aga s celým janičiarskym zborom, vo štvrtom Jusuf paša s anatolským vojskom a v piatom smere Kaplán paša. Po západe slnka začali kopať obliehacie zákopy. Prvá noc bola jasná mesačná a Turkom v práci neprekážala ani posádka pevnosti.

18.august 1663

Turci obsadili vypálené predmestie pri Viedenskej bráne a proti Forgáčovej bašte postavili batériu, ktorá ihneď začala strieľať. V streľbe pokračovali až do 23. augusta. Denne padlo približne tristopäťdesiat výstrelov.

21.august 1663

Posádka pevnosti urobila výpad, pri ktorom padlo niekoľko Turkov. Obrancovia sa vrátili s trofejou.

Turci zaútočili na tri bašty, ktoré boli v tom období ešte v štádiu výstavby- Forgáčovu, Žerotínovu a Fridrichovu. Strednej velil sám veľkovezír, pravej Ali paša a ľavej budínsky paša. Proti každej bašte postavili batériu. Dobývacie zákopy sa ťahali naprieč obvodu pevnosti. Zákopy boli také hlboké, že z nich nebolo vidieť vojaka na koni.

Turecké vojsko odstreľovalo všetky prekážky, ktoré im vošli do cesty. Postrieľali uhorské vojská rozmiestené na baštách, ostreľovali aj chrámy, veže a vyššie budovy, pretože chceli vystrašiť posádku. Streľby neboli úspešné, pretože vtedajšie delá neboli dosť účinné proti kamenným stavbám.

26.august 1663

Do Nových Zámkov dorazila správa, že Turci pod hradom Novi Zrinski utrpeli ťažkú porážku. Vyčerpanému vojsku to dodalo sily. Veľká časť brániacej posádky po zraneniach alebo iných chorobách nebola schopná nastúpiť do služby. Zdraví a vyčerpaní nekonečnými bojmi si uvedomovali, že bez pomoci silného vojska už neudržia pevnosť. Z hradu boli vypravení poslovia, aby zaobstarali vojská na pomoc. Posli však s potrebnou pomocou nemohli rátať.

Do mesta vtrhli Tatári, Moldavci a Valasi, ktorí sa pridali k tureckým vojskám. Prišiel syn krymského chána sultán Ahmed Gerey, ktorý doviedol desaťtisíc Tatárov, krátko po ňom prišlo aj šesťtisícové vojsko na čele s valašským kniežaťom a do tretice, aj moldavské knieža zo štyritisíc mužmi. Príchod mocných vojsk znamenal pre Uhorsko skazu. Dediny, ktorými Tatári prechádzali, boli vypálené a odvliekli obyvateľstvo.

26. augusta novozámocká posádka žiadala o pomoc z Rábu. Adam Forgáč v ňom píše, že Turci vo dne i v noci neprestajne strieľajú do pevnosti zo stopäťdesiatich diel, postavených na siedmich šancoch a dvadsaťtisíc janičiarov ustavične strieľa z dlhých pušiek. Žiadam o pomoc, aby mi bolo vyslaných aspoň dvadsaťtisíc vojakov!“

27. august 1663

Turecké vojsko malo nedostatok chleba, pretože po spálení mlynov nemohli mlieť obilie. Veľkovezír poslal tisíc Turkov do Ostrihomu, aby priviezli potraviny. Ale, jazda sa za korisťou rozbehla do všetkých strán. Nedostatok potravín podnietil veľkovezíra k akčnejšiemu dobývaniu.

29.august 1663

Z Rábu bol poslaný list, v ktorom o pomoc, ktorý dorazil hlavnému veliteľovi Montecuccolimu do Bratislavy. V liste hlavnému palatínovi predstavoval „smutný osud Nových Zámkov, tejto pevnej bašty našej otčiny a celého kresťanstva. Nariaďoval mu, aby nečakal na ďalšie rozkazy a hneď sa pohol s vojskom Bratislavskej stolice. Nech sa ponáhľa dňom i nocou a 9. septembra 1663 sa dostaví do Trnavy, aby 10. septembra mohol odísť tam, kde ho zavolá. Sám ide zajtra za Dunaj, tam zvolá do tábora pánov, stolice a ľud. Pripája aj list adresovaný iným stoliciam a všetkým stavom a patent s krvavým ražňom proti tým, čo neposlúchnu toto nariadenie.“

30. august 1663

Na Fridrichovu baštu, ktorá v tom období stále nebola dostavaná, spustil Ali Paša dážď guliek a priblížil sa k pevnosti.

31.august 1663

Turci sa na niektorých miestach dostali až k priekope. Pokúšali sa z nej odstrániť koly, ale plán im nevyšiel, pretože sa k nim prišla posádka pevnosti.

1.september 1663

Tesne po západe Slnka časť posádky z batérie nad priekopou urobila výpad. Väčšina janičiarov na okraji priekopy už chcela ustupovať. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď ich janičiarsky aga poslal do bojov proti posádke, ktorá vyšla z pevnosti. Vrhol sa na nich. Ali paša zo šiestimi prápormi Chorvátov a niekoľkými prápormi janičiarov mu išiel na pomoc. Posádku odrazili späť do pevnosti.

2.september 1663

Do pevnosti sa dostali dvaja zajatí kresťania, ktorí prišli oznámiť, že Turci nemajú dostatok chleba. V tábore sa spustila vlna vzbúr a konfliktov. Turci si uvedomili, že dobytie pevnosti bude veľmi ťažké.

5. september 1663

Na pomoc prišlo stoštyridsať pešiakov. Bohužiaľ, ich veliteľa pri Ostrihomskej bráne zabila turecká guľka.

8. september 1663

Forgáč rozkázal poslom, aby išli zohnať pomoc. Pre rieku a močiare nebolo obkľúčenie natoľko uzavreté, aby sa jednotlivci nedostali do Nových Zámkov.

13. — 15. september 1663

Streľba bola najmenej účinná, ale aj tak Turci získali značnú výhodu. Na radu a rozkaz veľkovezíra zahatal Kaplán Paša vodný prietok z rieky Nitry a z hradnej priekopy dal vykopať 10- 15 rífov hlbokú jamu a odviedol cez ňu vodu.

Prišiel Montecucolli s veľkým oslobodiť Nové Zámky. Čakal na príležitosť, aby sa mohol dostať do vnútra pevnosti.

Veľkovezír zvolal vojenskú radu, ktorá rozhodla, že pevnosť musí byť dobytá čo najskôr. Ľudom z tábora prikázal, aby vybudovali násypy. Armádu rozdelil na štyri časti, aby sa mohol vymieňať dozor pri kopaní a vyvážaní zeminy. Na povzbudenie vojska trúbili a bubnovali dňom i nocou. Okrem toho osobne prešiel zákopy a vojsko povzbudzoval.

16. september 1663

Pred jednou z brán sa zjavil paša s dvomi bielymi zástavami. Vyzval posádku, aby mu odovzdali pevnosť a sľúbil im bezpečný odchod. V opačnom prípade, ak budú klásť odpor, nikto sa nezachráni. Posádka odpovedala: Nech si veľkoverzír robí čo chce, my sa ako poriadni kresťanskí vojaci budeme biť do poslednej kvapky krvi!

17. september 1663

Turci s vypätím síl pokračovali v dobýjaní. V popoludní zaútočili na Fridrichovu a Forgáčovu baštu. Od prvej boli odrazení, pri druhej sa rozpútala bitka, ktorá trvala do tretej hodiny popoludní. Pre Turkov nebola úspešná. Obe strany postihli značné straty. Pevnosť mala stodvadsať mŕtvych a ranených. Aj niekoľko hodín po boji zostalo veľa Turkov pred Fridrichovou baštou. Boli odohnaní horiacimi smolnicami.

18. september 1663

Turci sa pokúšali podkopať múr. Uhorské vojská ich rýchlo zahnali a padol ich podkopový majster. Múr v hradnej priekope bol už poškodený, že sa bez námahy po ňom vyškriabali. Obrancovia vyšli na hradby a Turkov odstrelili.

20. september 1663

Na svitaní Turci odstránili pred Forgáčovou baštou z priekopy koly. Začali podkopávať múr. V priekope sa zhromažďovali vojaci z tábora. O štvrtej hodine popoludní zaútočili na Fridrichovu baštu. Vyvesili sedemnásť zástav, ale obrancovia začali strieľať z diel a pušiek. Turci sa stiahli z veľkými stratami. Krátko po tom zaútočili na Forgáčovu baštu, ale uhorské vojská ich odrazili. V noci sa Turci zhromaždili v hradnej priekope.

21. september 1663

Predpoludním krátko po deviatej hodine opäť podnikli útok na Forgáčovu baštu. O hodinu ustúpili. Obe strany postihli značné straty, medzi obeťami bol aj jeden paša.

22. september 1663

O tretej hodine popoludní zopakovali útok na Fridrichovu baštu, ale obrancovia ich opäť odrazili. V pevnosti si mysleli, že Turci po početných neúspechoch stratili motiváciu opakovať útoky.

Nečakaný zvrat v udalostiach spôsobila nehoda. Z nepozornosti jedného z vojakov vybuchol sklad púštneho prachu. Vyhaslo štyridsať vojenských životov, medzi obeťami sa ocitlo aj niekoľko dôstojníkov. Turecké vojsko zostalo vystrašené a s nepriateľom začalo vyjednávať.

Krátko potom Turci využili príležitosť a opäť zaútočili na Fridrichovu baštu. Jej veliteľ plukovník Pio utrpel niekoľko zranení. Zo susednej bašty utekal na pomoc plukovník Loccateli. Rýchlo zahnal nepriateľov, ktorí už na vrchu bašty robili ďalšie zákopy. Zrútili opevnenie a postavili si hradbu.

23. september 1663

Počas celého dňa Turci baštu intenzívne ostreľovali. V noci sa ju pokúsili dobyť, ale posádka na novej hradbe sa rýchlo ubránila. Časť posádky bola unavená a prosili veliteľov, aby sa dohodli s nepriateľom. Velitelia sa odvolávali na prísahu. Vojakov na baštách vyzvali k ďalším bojom.

25. september — 26. september 1663

Turci začali obsadzovať mesto. Posádka odišla na druhý deň. Zdravých odišlo 2472 ľudí. Pre chorých a ranených poskytol veľkovezír Forgáčovi dostatok vozov. Okrem odvezených vecí a štyristo diel zostalo v pevnosti 30 000 guliek do pušiek, sedemsto sudov múky, štyristo okovov vína, sto balov plátna na šaty, púštny prach a delá.

Forgáč a veľkovezír si dopredu dohodli niekoľko podmienok. Jednou z nich bola aj liečba chorých a ranených, ktorí zostali v Nových Zámkoch. Dal ich liečiť na vlastné náklady a potom ich poslal za ostatnými.

Radosť Turkov z dobytia silnej pohraničnej pevnosti bola veľká. Veľkovezír poslal do Istanbulu vlastného brata, aby radostnú zvesť oznámil Sultánovi. V liste sršiacom urážkami a ponižovaním kresťanstva budínskemu pašovi nariadil, aby sa tri dni konali oslavy víťazstva.

29. september 1663

Adam Forgáč poslal z dediny Holice neďaleko Šamorína kráľovi správu, v ktorej vysvetlil príčiny odovzdania Nových Zámkov. Uviedol, že bašty boli už také dostrieľané, že cez ne by mohli vojsť celé jazdecké vojská. Na obranu mu slúžila iba druhá hradba, ktorú postavili narýchlo v priebehu boja. Turci navŕšili pred hradom dva veľké kopce v rovnakej výške s baštami a z nich strieľali. Všetky útoky, ktoré Turci podnikali každých päť, šesť a osem hodín, odrazili. Pred generálnym útok sa búrili všetky národy vrátane Nemcov a Uhrov, ale nebolo ich možné prinútiť k poslušnosti. Všetci sa snažili, aby sa ich nepriateľ nedozvedel o tejto zrade. Neprišla ani posila. Pevnosť by dokázali udržať najmenej štyri hodiny.

Nové Zámky ako centrum Tureckej obrany

Pád Nových Zámkov mal vážne následky, nasledovala okamžitá strata ďalších pevností a ich zázemí — Nitry, Levíc, Hlohovca, Komjatíc, Novohradu, Drégelyu a Bujaka.

Po obsadení bol v oblasti zriadený Novozámocký ejálet, ktorého pevnosť sa stala sídlom. 10. augusta 1664 bola podpísaná mierová zmluva, ale Nové Zámky stále zostali v držbe Turkov. Neďaleko Hlohovca Habsburgovci postavili pevnosť Leopolov.

Nové Zámky boli v rukách silných Turkov neuveriteľných dvadsaťdva rokov. Turci spôsobili obrovské škody v okolí. V meste vybudovali štyri mešity. Tri z nich vznikli prestavbou miestnych kostolov. Hlavná mešita bola vybudovaná z Kostolu svätého Vojtecha /Dvory nad Žitavou, pozn. red/ Veža bola prestavená na minaret. Obrazy, sochy a ostatné cennosti vyhádzali a zničili. Reformovaný kostol bol konvertovaný na džámi (motlitebňa, pozn.red) sultánovej manželky, neskôr na skladisko. Kláštor františkánov bol využitý ako kasárňa tureckých vojakov a františkánsky kostol bol konvertovaný na mešitu sultánovej matky.

O štvrtej mešite historické pramene neuvádzajú veľa informácii. Je však známe, že bola vybudovaná v novo založenom predmestí Város pri jednej z mestkých brán.

Oslobodenie mesta oslavovala celá Európa

Po nevydarenom dobývaní Viedne roku 1683 cisár Leopold a poľský kráľ Ján Sobieski prostredníctvom pápeža Innocenta XI. uzavreli s Benátskou republikou svätú ligu proti Turkom a vyzvali ostatných panovníkov, aby sa k nim pripojili.

Cisár Leopold zorganizoval veľkú medzinárodnú armádu pod vedením kniežaťa Karola Lotrinského. Jeho úlohou bolo dobyť spať Nové Zámky a tým sa začalo oslobodenie Uhorska spod vlády Osmanskej ríše.

Prvá etapa dobývania sa začala 8. júla 1685. V boji proti silným Turkom knieža Lotrinský pokračoval do siedmeho augusta. Vtedy so svojou armádou vytiahol smerom na Ostrihom, aby zadržal časť tureckej armády, ktorá putovala do Nových Zámkov.

Prišla správa, že Karol Lotrinský porazil turecké vojsko pri Ostrihome a ponáhľa sa so svojimi vojakmi späť do Nových Zámkov pomôcť pri dobýjaní pevnosti. Útok na mesto sa začal 19. augusta 1685. Ako prví v ňom vztýčili cisársku vlajku barón d Asti a plukovník Kulch. Oslobodenie Nových Zámkov oslavovali v celej Európe.

zdroj: skolske.sk, wikipedia.sk, watson.sk