Pred viac ako 260 rokmi sa v Komárne roztvorila zem a Slovensko zažilo najväčšie zemetrasenie všetkých dôb!
Najväčšie zemetrasenie v histórii Slovenska prekvapilo obyvateľov Komárna presne dňa 28. júna 1763. Za štyri minúty sa z nového barokového mesta stali ruiny. Zemetrasenie bolo tak silné, že poškodené budovy boli aj v Budapešti.
Zemetrasenie sa udialo počas vlády cisárovnej Márie Terézie v období politickej stability a dobrej administratívnej správy oblasti. V dôsledku toho existuje dostatočné množstvo primárnych prameňov, ktoré opisujú účinky zemetrasenia. Zemetrasenie spôsobilo paniku nielen v Komárne ale aj v okolitých obciach. Pramene uvádzajú tiež trhliny v pôde a objavenie sa piesku v studniach. Otrasená oblasť bola väčšia ako územie dnešného Slovenska. Zemetrasenie bolo pocítené napr. v Belehrade, Temešvári a Lipsku. Po zemetrasení v roku 1763 nasledovala séria zemetrasení v tejto oblasti počas ďalších takmer 100 rokov.
Nešťastie na Petra a Pavla
Prvé varovania v podobe menších zemetrasení prišli už v roku 1759, kedy mestská rada na svojom zasadnutí zakázala akékoľvek prejavy zábavy, hazardné hry a hudbu, aby odvrátili hnev nebies. Ráno dňa 28. júna 1763 boli napriek zákazom kostoly, námestie a trh plné ľudí. Prvý otras prišiel o 5.30. Ľudia sa ani nestihli spamätať a o 15 minút neskôr došlo k druhému, pustošivému otrasu.
Komárno malo vtedy asi 11-tisíc obyvateľov. Zemetrasenie zničilo 7 kostolov a 279 domov. Epicentrum zemetrasenia bolo pri obci Kameničná. Údaje o počtoch obetí sú rôzne. Väčšina prameňov uvádza, že zahynulo 62 ľudí a 102 bolo zranených. Iné zdroje naznačujú, že pod ruinami našli až 80 tiel a aj tých 102 zranených nakoniec zomrelo. Údajne zahynuli desiatky ľudí, ktorí boli zhromaždení v Kostole sv. Ondreja.
K zemetraseniu v Komárne sa tiež spája povesť, ktorá sa medzi miestnymi traduje už od nepamäti. Hovorí o tom, že počas zemetrasenia sa do zeme prepadol koč – šesťzáprah s nevestou aj s celým svadobným sprievodom. Starí Komárňania by vám ešte aj presne ukázali, kde sa za nimi zem zavrela. Údajne to bolo pri dnešnom Trojičnom stĺpe.
Pomoc od samotnej Márie Terézie
Správy o zemetrasení sa rýchlo dostali do Viedne. Vtedajšia panovníčka Mária Terézia poskytla mestu hneď na druhý deň potraviny a suroviny na obnovu mesta. Okrem toho mestu udelila aj výsady v podobe neplatenia mýta a udelenia finančnej pomoci. Po zemetrasení sa naskytla otázka presťahovania obyvateľov na druhú stranu Dunaja, na územie dnešného Komáromu v Maďarsku. Tejto myšlienky sa držal ešte aj syn Márie Terézie, Jozef II., ale obyvateľstvo sa držalo svojho mesta a vybudovalo ho aj napriek ďalším vplyvom živlov ako bol aj napríklad požiar z roku 1767, ktorý obral o domov vyše 2 200 obyvateľov.
Dôkazy o zemetrasení
Zemetrasenie z roku 1763 dokumentuje aj vzácna baroková maľba od rakúskeho umelca Karla Friedla, ktorá dnes zdobí reprezentačnú sálu v hlavnej budove Podunajského múzea v Komárne.
Tmavý obraz bol cenným zdrojom informácií pre seizmológov. Podľa poškodenia budov odhadovali hodnotu 6,2 Richterovej stupnice, potom sa odhad posunul k číslu 6,5. Na reštaurovaní maľby v 90. rokoch sa podieľal akademický maliar Ladislav Pavlovský. S prekvapením zistil, že obraz je starší ako zemetrasenie približne o 50 rokov a pôvodne na ňom bola zachytená morová epidémia.
Napriek tomu, že Komárno stále zostáva centrom pre zemetrasenia, sa pobytu v tomto meste nemusíte báť. Mesto priam históriou dýcha a otvára sa Vám na dlani. Okrem uličiek v centre stojí za povšimnutie aj pevnostný systém, jedinečný v cele Európe, ktorý by tiež mohol rozprávať množstvo príbehov.
Zdroj: enviromagazin.sk, pravda.sk, dunamente.blog.hu