Dejiny Nové Zámky 2024. 07. 18.

Železničná stanica v Nových Zámkoch funguje už takmer stosedemdesiat štyri rokov! (1.ČASŤ)

Želežničná stanica v Nových Zámkoch začala písať svoju históriu získaním koncesie dňa 16.05.1844, ktorú získala spoločnosť Uhorská centrálna železnica na výstavbu trate Marchegg- Bratislava- Štúrovo- Pešť.

Počiatky novozámockej železnice

Písal sa 20. august 1848, keď na trati Marchegg- Bratislava bola spustená prvá prevádzka trate, ktorá pokračovala odkúpením železnice rakúskym štátom dňa 7. marca 1850.

Zmena názvu na Cisársko- kráľovskú juhovýchodnú štátnu železnicu nastal po finančnom neúspechu Uhorskej centrálnej železnice napriek priamej podpore ministra Istvána Széchenyiho. Trať Vác- Štúrovo zahájila svoju prevádzku dňa 15.10.1850. Prvá skúšobná jazda rušňa ARAD prebehla dňa 21. 11.1850 na traťovom úseku Bratislava- Nové Zámky.

Všetky trate v železničnom regióne Železničná stanica Nové Zámky boli postavené ešte v čase Rakúsko- Uhorska v rokoch 1874-1914. V tomto čase Nové Zámky ešte neboli železničným uzlom. Predbehli ich Palárikovo a Šurany, takže Novozámčania museli zo začiatku cestovať do Nitry a Zlatých Moraviec cez Palárikovo. Tento stav spôsobil aj negatívny postoj sedliakov z Bánova na výstavbu železnice.

Návrh vedenia mesta z roku 1926, spojiť mesto s Kolárovom elektrickou dráhou na urýchlený prepravu ovocia a zeleniny do ostatných častí štátu. Návrh bol zverejnený v novinách Érsekujvár és Vidéke zo dňa 24.X. 1926.

Prvý vlak

Písal sa 16. december 1850, keď novozámockou stanicou prešiel prvý vlak. Jeho trasa viedla z Viedne do Pešti cez Prešporok (Bratislava) a Nové Zámky. Cesta trvala (neuveriteľných) dvanásť hodín. Pri tejto príležitosti slúžil omšu na novozámockej stanici ostrihomský arcibiskup János Scitovszky.

Tejto významnej udalosti predchádzalo veľa príprav. Už 21. novembra 1850 bola uskutočnená prvá skúšobná jazda rušňom ARAD na trati Prešporok- Nové Zámky.

V tom období bola železničná trať a samotná Železničná stanica Nové Zámky postavená mimo mesta. Obytná štvrť zvaná Kolónia (začiatok časti mesta Za troma mostami) ešte neexistovala a priestor pred ňou tiež nebol zastavaný.

Bezpečnosť cestujúcich na prvom mieste

Kvôli bezpečnosti cestujúcich v nočných hodinách bola v roku 1863 zavedená patrolná služba, ktorá pozostávala z dvoch hajdúchov. Pohybovala sa medzi mestom a železničnou stanicou.

Miestnu dopravu medzi mestom a železničnou stanicou v Nových Zámkoch zabezpečovali fiakre (nájomné koče ťahané koňmi, pozn.red.). Vydanie novín Kis Magyar Alföld zo dňa 23. júla 1911 uvádza, že v meste bolo registrovaných tridsať fiakristov.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia tento druh prepravy v meste ešte stále premával. Skvalitnenie dopravy začalo už v roku 1873, kedy bolo vydláždených väčšina ulíc a ciest. V roku 1892 bol na rieke Nitre postavený sto dva metrov dlhý železobetónový most, prvý tohto druhu v celom Rakúsko- Uhorsku.

Od roku 1923 okrem fiakristov zabezpečoval jeden a od roku 1935 dva autobusy. Neskôr začala fungovať aj prvá taxislužba v meste. Vo vrcholnom období bolo v meste až sedemdesiatdva fakristov a taxikárov.

Železničná budova

Prvá železničná stanica Nové Zámky bola podobná ostatným mestským stavbám. Architektúra mestských železničných stavieb nadväzovala na vtedajšie módne princípy klasicizmu svojou pravidelnou, pokojnou kompozičnou osnovou a symetrickou snahou o monumentalitu s typickými tvarovými prvkami- tvarovanie ríms, okenných a dverných otvorov.

Na trati Prešporok (Bratislava)- Štúrovo boli postavené prvé železničné stanice aj v okolitých obciach. Architektúru prvotných typových objektov tvorila skromná priestorová koncepcia pozdĺžneho prízemného objektu so sedlovou strechou, stredným a krajným rizalitom (časť objektu predstupujúca pred fasádu). Tento typový rad staníc na trati Bratislava- Štúrovo neskôr nahradili známe typizované stanice „železničného slohu“, ktorý prevládal až do vzniku prvej Československej republiky do roku 1918.

Staničné budovy

Presný dátum postavenia prvej Železničnej stanice v Nových Zámkoch nie je známy. Novozámčan Pál Hamar, predseda miestnej sporiteľne, vo svojom popise mesta z roku 1863 ju nazval „ozdobou mesta“.

V strede prízemná, na bokoch dvojpodlažná budova, bola v tej dobe veľmi veľkolepá. Staničná reštaurácia s dvadsaťštyri hodinovou nepretržitou prevádzkou mala od roku 1919 šesťdesiat zamestnancov a takmer sto miest pre zákazníkov.

V roku 1851 bola na železničnej stanici vybudovaná výhrevňa. Pracovalo v nej približne stotridsať zamestnancov a štyria riadiaci pracovníci (vedúci, hlavný inžinier, dielmajster a účtovník). Vďaka tomu, že výhrevňa bola v roku 1859 prestavaná, mala priestor pre dvanásť parných rušňov, dvadsať vozňov a tristo päťdesiat až štyristo zamestnancov.

Štatistická ročenka z roku 1892 uvádza, že vybudované novozámocké dielne slúžili ako filiálka budapeštianskych železničných dielní. Pamätná kniha spomína požiar, počas ktorého zhorela tretina budov zásobovacieho skladu a dielní. Neskôr boli železničné dielne a ústredný zásobovací sklad preložený až do Trnavy. Stavebné družstvo železničiarov vybudovalo Slovenský domov v roku 1924 v časti za Troma mostami. Časť bola pomenovaná ako Železničiarska kolónia.

Zdroj: www.novezamkyfotoalbum.sk