Sviatky Veľkej noci sú opradené množstvom zvykov a povier

Veľká noc patrí medzi najväčšie sviatky kresťanov, ale rovnako dôležitá je aj pre mnohých neveriacich. Veľkonočné sviatky totižto so sebou prinášajú množstvo tradícii a zvykov, ktoré sa s menšími zmenami zachovali dodnes na celom Slovensku.

Veľkonočný týždeň sa oficiálne začína

Práve na Zelený štvrtok, sme vkročili do veľkonočného týždňa, ktorým sa zároveň končí i 40- dňový pôst. Napriek tomu, že hovoríme o týždni, v skutočnosti ide o 9 dní, a to o Kvetnú nedeľu, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredú stredu. Veľkonočný týždeň graduje a čaká nás:

• Zelený štvrtok – čas vhodný na konzumáciu špenátu či inej zelenej potravinu;
• Veľký piatok –blízkym zosnulým odneste na hrob vajíčko, ak vydržíte, skúste úplný pôst;
• Bielu sobotu – pripravte jedlá na nedeľnajšie posvätenie v kostole;
• Veľkonočnú nedeľu – dnes by ste už nemali nič variť, dokonca ideálne ani krájať;
• Veľkonočný pondelok – deň šibačky a oblievačky.

V pohanskom svete boli tieto sviatky vždy spojené s príchodom a vítaním jari. Všetky tradície a zvyky, ktoré zachovávame dodnes, majú význam celkovej očisty, či obrody. Sú zároveň symbolom prechodu z obdobia hospodárskeho odpočinku k hojnému obdobiu úrody, ale i zdravia, krásy, plodnosti a sily ľudí a zvierat.

Vynášanie Moreny

K dodnes zachovaným a mimoriadne obľúbeným rituálom patrí vynášanie a následné upálenie Moreny. Tento zvyk chápeme ako lúčenie sa so zimou a zároveň vítanie jari a života. Rituál prevádzali najmä mladé dievčatá súce na vydaj. Tie spolu v sprievode niesli, spievajúc popritom rôzne verše, figurínu odetú do kroja k potoku. Na moste figurínu vyzliekli a šaty si oblieklo dievča, ktoré bolo zvolené za kráľovnú. Horiacu figurínu potom hodili z mosta do potoka.

Svätenie bahniatok

Na Kvetnú nedeľu ľudia prinášajú do kostola rozvinuté vŕbové prútiky – baburiatka, alebo aj bahniatka. Kňaz prútiky svätí, pričom sa čítajú tzv. pašie. Ide o symbol oslavy Ježiša Krista, ktorému pri príchode do Jeruzalema ľudia hádzali pod nohy práve bahniatka (zelené ratolesti). V minulosti si ich ľudia pripevňovali k brány, hrady na povale alebo na iné miesta tak, aby ich chránili pred búrkami.
Malé dievčatká zároveň po dedine chodia od domu k domu (dnes zväčša rodinných príslušníkov) s vŕbovou halúzkou ovešanou farebnými stužkami a spievajú pritom „Kvetnú nedeľu“. Opäť ide o vítanie jari. Za odmenu dostávajú sladkosti či peniaze.

Umývanie rosou, či vodou z potoka

Dnes tento rituál, ktorý mal predovšetkým očistný význam, na niektorých miestach nahradilo umývanie sa studenou vodou v umývadle. Podstata však zostáva tá istá. Ľudia umytím vo vode chcú zabezpečiť, aby ich obchádzali choroby. V minulosti dokonca dievčatá verili, že vďaka tomu zmiznú z ich tvárí pehy a vlasy im budú rásť rýchlejšie.

Schôdzky stríg a strigôňov

Naši predkovia verili, že v noci medzi Zeleným štvrtkom a Veľkým piatkom sa na križovatkách ciest schádzali strigy a strigôni. Aby pred nimi uchránili svoj dobytok, natierali dvere stajní cesnakom.

Na Veľký piatok značkovali ovce, pretože podľa nich práve v tento deň najmenej cítili bolesť a najrýchlejšie sa im zahojili rany po značkovaní. To je dôvod, prečo sa v tento deň štepili i stromčeky, poškodené miesta sa vraj zahojili najrýchlejšie.

Na východe oblievačka, na západe šibačka

Veľkonočný pondelok si aj dnes užívajú najmä chlapci, menej už slobodné dievčatá. Oblievanie vodou, či hádzanie do potoka, má najmä očistný význam. Dievčatá po takejto nádielke nezostanú starými dievkami, budú plodné, zdravé a krásne. Dnes sa oblievačka zachovala najmä na východnom Slovensku. Šibanie, ktoré je typickejšie najmä pre západnú časť krajiny, symbolizuje obnovenie sily, zdravia a krásy dievčat. Za odmenu dostávajú chlapci maľované kraslice, sladké dobroty, ale i pohárik pálenky či peniaze.

Pôst a po ňom hojnosť

Pôstom nemali naši predkovia na mysli iba obmedzenie jedla. Išlo najmä o vnútorné znovuzrodenie a očistenie. Odriekali si preto i pôžitky iného charakteru ako je alkohol, či zábavu. Pokiaľ však ide o potravu, ľudia jedli iba jedno jedlo denne, pričom sa striktne vyhýbali mäsu, rybám, vajciam a mlieku. V kresťansky založených rodinách sa tento prísny pôst dodržiava dodnes. Veľkonočnou nedeľou sa ale pôstne obdobie končí a po vysvätení jedál, ktoré má priniesť v nasledujúcom období hojnosť, si už môžeme dopriať poriadne hody. Typickou súčasťou veľkonočných stolov sú najmä vajíčka, údené mäso, kysnuté koláče, mazance a rôzne iné dobroty.

Zdroj: TASR, plní elánu, https://slovander.sk/netradicno/morena-matka-smrti-ako-sucast-tradicnej-ludovej-kultury/