Turecká vojna, hrad a pevnosť! Ako vznikli Nové Zámky?

Pevnosť v Nových Zámkoch bola po jej dokončení najmodernejšou renesančnou stavbou svojej doby. V rukách mocných Turkov bola dlhých dvadsať dva rokov.

Písal sa rok 1545, keď bola vybudovaná prvá novozámocká pevnosť. Stála na mieste vtedajších obcí Nyárhíd, Gúg, Györok a Lék. Prvá novozámocká pevnosť bola postavená na príkaz ostrihomského arcibiskupa Pavola Várdaya, aby bo obsadení Ostrihomu osmanmi ochránil územia v blízkosti Ostrihomského arcibiskupstva. Pevnosť bola jednoduchým palisádovým hradom zo štyrmi baštami.

Druhá novozámocká pevnosť

Druhá novozámocká pevnosť bola postavená na pravom brehu rieky Nitra v rokoch 1573 až 1580. Novú pevnosť projektovali talianski architekti bratia Baldigarovci.

Bašty sa nazývali Forgáčova, Žerotínova, Fridrichova, Cisárska, Ernestova a Česká. Prvá niesla meno po Šimonovi Forgáčovi, preddunajskom hlavnom kapitánovi sídliaceho v Šuranoch, druhá a tretia po budovateľovi a prvom hlavnom veliteľovi pevnosti Fridrichovi Žerotínovi, štvrtá bašta niesla meno cisára, piata bola nazvaná po arcikniežati Ernestovi, vtedajšom miestodržiteľovi a hlavnom veriteľovi Uhorska, šiesta niesla meno z vďaky k Čechom, ktorí finančne prispeli na výstavbu pevnosti.

Pevnosť mala pravidelný šešť uhlíkový pôdorys s baštiónmi pre delostrelectvo. Hradby boli po celom obvode obohnané vodnou širokou priekopou, ktorá bola napojená na rieku Nitru. Vojenský dozor nad stavbou mal šľachtic Fridrich Žerotín.

Novozámocká pevnosť bola zbúraná na príkaz uhorského kráľa Karola III. v rokoch 1724 až 1725, tým sa skončila 150- ročná tradícia jedného z významných vojenských opevnení. Vodná priekopa okolo hradu bola odstránená až v roku 1822.

Centrum protitureckej obrany

Nové Zámky sa stali centrom protitureckej obrany na západnom Slovensku na prelome 16.-17.storočia. Po úplnom dobudovaní boli Nové Zámky považované za jednu z najlepších pevností habsburskej monarchie.

O význame pevnosti svedčí aj niekoľko útokov, ktoré pevnosť prežila v priebehu polstoročia. Počas pätnásť ročnej vojny (1593-1608)  spustošili Nové Zámky a okolie krymskí tatári a vojská na čele s veľkovezírom Ibrahimom Pašom.

Novozámocká pevnosť sa stala v roku 1663 cieľom výpravy osmanskej armády na čele s veľkovezírom, pašom Ahmedom Köprülom.

Obranu Nových Zámkov oslabila nepremyslená akcia veliteľa novozámockej pevnosti, grófa Adama Forgáča, ktorý chcel znemožniť prechod osmanskej armády cez Dunaj zničením pontónového mosta, avšak podcenil silu osmanskej armády a utrpel ťažkú porážku. Táto nepremyslená akcia Adama Forgáča následne oslabila obranu novozámockej pevnosti.

Veľkovezír Ahmed Köprülu dorazil k hradbám novozámockej pevnosti v polovici augusta 1663. V priebehu niekoľkých dní, už 18. augusta, zahájil dobývanie pevnosti.

Prvé týždne dobíjania pevnosti neboli pre Osmanov úspešné. Novozámocká posádka úspešne odolávala niekoľko týždňov. Boje o novozámockú pevnosť vyvrcholili v septembri 1663. Po výbuchu na Fridrichovej bašte bola novozámocká posádka nútená kapitulovať a 24.septembra 1663 vyvesila bielu zástavu.

Veľkovezír Ahmed Köprülu paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie- Eyulet i Uyvar. Prvým miestodržiteľom Nových Zámkoch sa stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal novým miestodržiteľom paša Sary Hüsejin. Osmani sa snažili zabezpečiť si príjmy z platenia daní a naturálnych dávok od poddaných.

Mesto a okolie pod osmanskou nadvládou trpelo. Až 07. júla 1685 začal Karol Lotrinský s plukovníkom Heislerom vojenské akcie proti Novým Zámkom. Obkľúčili pevnosť a keď začiatkom augusta 1685 veľkovezír paša Ibrahim obliehal Ostrihom, pod Novými Zámkami zostal poľný maršal Caprala. Caprala zabezpečoval brody cez rieku Nitra, aby osmanská posádka nedostala pomoc. Caprala sa sústredil na ostreľovanie bášt a vnútornej pevnosti, pričom vyhorel sklad potravín a františkánsky kostol. Cisárske vojská prenikli až k hradbám a 19.augusta 1685 obsadili pevnosť. Hrad bol po 22- ročnej tureckej nadvláde oslobodený. Žial, väčšina pamiatok po turkoch bola zničená.

Vznik mesta Nové Zámky

Písal sa rok 1691, keď arcibiskup Juraj Széchenyi vydal výsadnú listinu, ktorou povýšil Nové Zámky na mesto.

Mesto bolo dôležitým dejiskom aj pri povstaní Františka Rákociho II. Osud generála Ladislava Ocskaya, ktorý zradil kurucov bol tiež prepletený s Novými Zámkami. Adam Jávorka, poručík novozámockého hradu prevlečený za žobráka, ho zajal.

Vojenský súd Ocskaya odsúdil. Určil mu trest smrti napichnutím na kôl, napokon však dostal miernejší trest, smrť sťatím hlavy. Miesto popravy je dnes vyznačené na dlažbe Hlavného námestia pamätnou tabuľou. Hrad bol opravený posledný raz v roku 1705 pod dozorom vojvodu Bercsényiho (jeho epitaf sa i dnes nachádza na fasáde františkánskeho kláštora). Na príkaz Karola III. v roku 1724-1725 novozámocký hrad zbúrali. Tým sa skončila jeho 150-ročná strategicko-historická úloha. Väčšina bastiónov má dodnes výraznú formu, ktorá umožňuje identifikáciu ich polohy.

(zdroj: wikipedia.sk, https://www.visitdanube.eu/sk/podrobnosti/historia-novych-zamkov)

Titulná fotka: https://www.nzalbum.sk/, NZ Picasso