Významné historické výročie: Od invázie z augusta 1968 uplynulo 56 rokov

21. augusta 1968 bola vpádom vojsk Varšavskej zmluvy Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky (NDR) obsadená väčšina miest v Československu. Tragická udalosť postihla aj Nové Zámky. Vtedajšia vláda sa zišla na mimoriadnej schôdzi a vyjadrila protest vládam štátom, ktoré uskutočnili okupáciu. O stave ČSSR rokovala aj Bezpečnostná vláda OSN.

Udalosti pred okupáciou

Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie tajomníka ÚV KSČ sa v januári 1968 začalo zreteľne presadzovať odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov.

Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho tlaku a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľom viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu. Keďže k tomu československé vedenie odmietalo pristúpiť, rozhodli sa vývoj zvrátiť vojenskou akciou. Československé vedenie nikdy nespochybňovalo komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci RVHP a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa v spoločnosti.

Priebeh okupácie

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízii, čo predstavovalo takmer 50 000 vojakov a viac než 6 000 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list podpísaný dogmatickými československými komunistami, v ktorom títo žiadali „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti „kontrarevolúcii“ a za udržanie socializmu v Československu. Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.

Aj napriek tomu, že možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom. Snažili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či ulíc. Vojaci okupačných armád reagovali streľbou do davu protestujúcich, vyhaslo niekoľko ľudských životov. Podľa najnovších výskumov zahynulo najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšia stovka obetí utrpela ťažké zranenia.

Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.

Okupácia v uliciach Nových Zámkoch

Nové Zámky boli maďarskou armádou obsadené 21. augusta 1968 o 03:30. Postarali sa o to vojaci 3. motostreleckého práporu, patriaceho do 63. monostreleckého pluku, 8. motostreleckej divízie 5. Armády Maďarskej republiky. Táto armáda pôsobila v Skupine armád Juh, ktoré sa zúčastnili operácie Dunaj– čo bol krycí názov augustového obsadenia Československa.

Po vstupe do Nových Zámov cez mýtny most na Komárňanskej ceste zablokovalo okupačné vojsko prístupové a výstupové cesty, obsadilo významné objekty a budovy ako napr. Okresný výbor KSS. Mestský a Okresný národný výbor, Okresnú vojenskú správu, poštu, banku, železničnú stanicu či rušňové depo. Miestne kasárne síce obkľúčili, no neobsadili.

O piatej hodine ráno veliteľ pluku- generálmajor Kiss Lajos zvolať vedenie mesta, vedúceho tajomníka OV KSS, predsedov ONV a Ms NV, náčelníka OO VB, OVS a ďalších.

Dlhotrvajúce rokovanie o ich spolupráci s velením pluku neprinášalo výsledky. Medzitým sa situácia v Nových Zámkoch začala vyostrovať. Nespokojnosť a protesty obyvateľstva v obednajších hodinách prerástli do masovej demonštrácie, ktorej centrum bolo na Hlavnom námestí. Hlavní aktéri rokovania generál major Kiss Lajos a vedúci tajomník Okresného výboru KSS Michal Šucha sa osobne poznali z čias druhej svetovej vojny. Počas stretnutia sa objali, čo spôsobilo veľké rozhorčenie.

Incident neďaleko námestia

Po dopoludnajšom rokovaní, keď generál Kiss Lajos opustil budovu OVV KSS (v súčasnosti Mestský úrad) prišlo k jeho inzultácii (útok) a k streľbe jeho ochrankára do vzduchu. Projektily zasiahlo farský kostol a prístavok pre vystúpenie na chorus. O tomto incidente koluje v meste veľa legiend a poloprávd.

Generálmajora Kiss Lajosa napadol Novozámčan Tibor Banyár, čo bolo spúšťačom streľby. V snahe zabrániť možnému krviprelievaniu a v záujme uspokojenia situácie, veliteľ 63. monostreleckého pluku nariadil stiahnuť hlavné sily útvaru na blízke letisko a do lesoparku Berek. Rokovanie s predstaviteľmi mesta potom pokračovali až do neskorých večerných hodín, ale bez výsledku.

Posádka mladých vojakov sa nevzdala

Miestne kasárne, ktoré boli sídlom 73. cestného mostového práporu, sa pokúsili obsadiť maďarskí vojaci. Obkľúčenie a výzva na zloženie zbraní nenašli odozvu a tak vznikol patový vzťah.

Obsadeniu kasární bránili vojaci základnej prezenčnej služby, mládenci vo veku 19 až 21 rokov, pričom kasárne boli obkľúčené 30 až 35- ročnými maďarskými záložákmi. K obsadeniu kasárni neprišlo a dalo sa predpokladať, že maďarskí vojaci majú ešte v živej pamäti udalosti, ktoré zasiahli Maďarsko v roku 1956. Po opustení mesta vznikol stav, keď maďarský vojak do mesta nevkročil, ako aj československý vojak kasárne neopustil.

Koncom septembra, po príchode vojakov 205. práporu chemickej ochrany, patriaceho do 30. gardovej motorstreleckej divízie Sovietskej armády, úloha Maďarskej armády skončila a tá naše územie opustila. Prichádzajúci 205. prápor chemickej ochrany mal celkom 77 vojenských osôb, z toho 7 dôstojníkov a práporčíkov.

Rodinných príslušníkov vojakov z povolania bolo dvadsaťtri. Útvar mal od mesta prenajatých dvanásť bytov v paneláku na Partizánskej ulici (dnes ul. G. Betlena). Deti z dôstojníckych navštevovali školu v Komárne. K odsunutiu práporu do ZSSR prišlo v októbri 1990.

Učitelia a pracovníci Základnej školy v Bánove podpísali rezolúciu

Keďže sa nezadržateľne blížil začiatok školského roka, pedagógovia a pracovníci Základnej školy v Bánove sa zišli na prípravnej porade k zahájeniu školského roka 1968/69.

V rámci nej podpísali rezolúciu v ktorej žiadali o okamžitý odchod okupačných vojsk Varšavskej zmluvy z územia suverenného slobodného štátu Československej socialistickej republiky (ČSSR), aby sa 2. septembra mohli nerušene a radostne žiaci vrátiť do školských lavíc. Zároveň v dokumente žiadali aj náhradu škôd, ktorú im spôsobili okupačné vojská.

V rezolúcii plne podporili legálnu vládu ČSSR na čele so súdruhom Černíkom, Národné zhromaždenie na čele so súdruhom Smrkovským a prezidenta súdruhu Svobodu, ÚV KSSČ na čele so súdrhom Dubčekom. Ku koncu dodali, že neuznávajú žiadnych iných vodcov nášho štátu a strany. Žiadali, aby sa k ich výzve pripojili všetci učitelia a pracovníci z celého Slovenska.

Okresný výbor Československého zväzu mládeže na situáciu v krajine reagoval vyhlásením

Predsedníctvo Okresného výboru Československého zväzu mládeže vydalo vyhlásenie, v ktorom reagovalo na vtedajšiu situáciu v krajine. Všetci mladí ľudia novozámockého okresu netrpezlivo čakali na výsledky rokovania v Moskve a na vystúpenie predstaviteľov, ktorí sa rokovaní zúčastnili. Vyhlásenie bolo vydané po vypočutí prejavov Svobodu a Alexandra Dubčeka.

Vo vyhlásení trvali na tom, aby aj naďalej vládla sloboda prejavu a tlače. Žiadali o zverejnenie mien ľudí, ktorí na územie pozvali okupantov a chceli, aby kolaboranti odstúpili z verejných funkcii. Chceli, aby ruský jazyk, jazyk iniciátorov okupácie, nebol ďalej povinným vyučovacím jazykom na školách. Požadovali aj náhradu škôd, ktorú im spôsobili okupačné vojská.

Ľudské životy vyhasli aj v okolí v Nových Zámkov

V obci Neded, ktorá v tomto období patrila do novozámockého okresu, prišiel o život iba devätnásť ročný muž. Pred vypuknutím udalostí sa liečil v bratislavskej nemocnici. Počas augustových udalostí utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol.

Dominik Teplan sa narodil 4. októbra 1908, bol ženatý a mal jednu dcéru. V dobe okupácie pracoval ako príslušník Zboru ozbrojenej ochrany, žil v neďalekej obci Hul v novozámockom okrese. Krátko po augustových udalostiach, 12. októbra 1968, išiel na bicykli popri ceste do lekárne v Nových Zámkoch. Cestou k stanici ho predbiehala kolóna maďarských ozbrojených vojenských vozidiel. Odbočujúci cyklistika Dominik Teplan dal rukou zreteľné znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič z jedného nákladných automobilov, vojak Lázsló Szabó, však znamenie nerešpektoval a vzápätí pána Teplana zrazil. Občan utrpel ťažké zranenia, ale napriek tomu vodič nezastavil a pokračoval v jazde. Veliteľ maďarskej kolóny zraneného muža naložil do auta. Odviezol ho na polikliniku v Šuranoch. Bohužiaľ, cyklista zomrel počas prevozu. Prípadom sa zaoberal maďarský vojenský súd, ktorý 29. novembra 1968 zbavil vojaka Szaboá obvinenia, pretože zranený muž údajne porušil pravidlá cestnej premávky. Dominik Teplan bol pochovaný na cintoríne v obci Hul.

Prvé výročie okupácie bolo sprevádzané protestami

Prvé výročie vstupu sovietskych vojsk a ďalších spojeneckých vojsk do Československa bolo sprevádzané protestami a demonštráciami. Práve z toho dôvodu prijali poslanci 22. augusta 1969 tzv. obuškový zákon- v presnom znení Zákonné opatrenie predsedníctva Federálneho zhromaždenia (FZ) č. 99/1969 Zb. o niektorých prechodných opatreniach potrebných na upevnenie a ochranu verejného poriadku.

Na tzv. zákonnom opatrení sa predsedníctvo vtedajšieho federálneho parlamentu uznieslo v záujme upevnenia a ochrany verejného poriadku, ktorý mal hrubo narušovaný, najmä zo strany protisocialistických a protispoločenských živlov.

Obuškový zákon umožňoval zadržať občana až na tri týždne namiesto dovtedajších 48 hodín, ktorý zjednodušoval súdne konanie, sprísňoval tresty. Narušiteľov socialistického spoločenského poriadku bolo možné vylúčiť zo školy alebo prepustiť z práce bez súhlasu odborov. Bol to minimalizovaný výnimočný stav, ktorý trval až do konca roku. Niektoré ustanovenia boli neskôr prevzaté do normálnej legislatívy.

Na protesty proti okupácii sa komunistický režim pripravoval už niekoľko mesiacov vopred. Začiatkom roka, 16. januára 1969, sa na protest upálil študent Jan Palach. Na následky zranení zomrel o tri dni neskôr.

Ľudia vyšli do ulíc aj po víťazných hokejových zápasoch 21. a 28. marca 1969, v ktorých československé mužstvo zvíťazilo nad sovietskym zväzom. Začali sa búrlivé oslavy, ktoré sa zmenili na otvorené vystúpenia proti okupantom.

O niekoľko mesiacov neskôr, tesne pred 21. augustom 1969, bolo proti demonštrantom vyčlenených približne 20 000 vojakov, 26 000 policajtov, 310 tankov a takmer 200 obrnených vozidiel. V tom období išlo do ulíc asi 50 000 až 100 000 občanov. Došlo k ostrým stretom demonštrantov s políciou a Ľudovými milíciami.

Zdroj: upn.gov.sk – Ústav pamäti národa, Okupácia Československa, www.21august1968.sk, www.dnes24.sk

Fotografie uverejnené v článku pochádzajú z internetových stránok novezamky.fotoalbum.sk a nzalbum.sk