Za hranicami Juhu – Tajomný Val obrov údajne postavili čerti!

Dejiny všetkých štátov sú popretkávané rôznymi legendami či tajomnými príbehmi. Inak na tom nie je ani Slovensko. Nájdeme tu miesta a stavby, ktorých minulosť doslova prekypuje tajomnom. Voči záhadám sú často bezmocní aj samotní archeológovia či historici.

Medzi najtajomnejšie miesta Slovenska môžeme zaradiť napríklad Čachtický hrad, kláštor Mariánsku Čeľaď alebo pohorie Tribeč. Na Slovensku však možno nájsť aj iné tajomné a legendami opradené miesta, ktorých názvy nie sú až také zvučné a často skloňované. Dnes si jedno takéto miesto priblížime. Povieme si niečo málo o Vale obrov – stavbe, ktorej vznik či samotná existencia sú dodnes veľmi nejasné.

Slovenský čínsky múr

Čo teda bolo hlavnou úlohou takzvaného Valu obrov? Môžeme predpokladať, že slúžil ako ochrana a jeho hlavnou úlohou bolo brániť nepriateľom v prieniku na územie juhozápadného Slovenska. Jeho pozostatky môžeme nájsť na západných brehoch Hrona a Ipľa. Týmto územím sa prerušovane tiahne v dvoch vetvách.

Prvá vetva valu pôvodne smerovala na juh od známeho vrchu Sitno cez Štiavnické pohorie, ďalej cez kataster obcí Jabloňovice, Pečenice, Dudince a Dolné Semerovce. Za obcami sa vetva napájala na zadný breh rieky Ipeľ. Rozvetvovala sa aj východne od obcí Pukanec a Brhlovce, kde sa tiež tiahla k Ipľu. Druhá vetva sa tiahla v okolí Žarnovice až k Dunaju.

Táto doslova gigantická stavba teda dostala pomenovanie Val obrov. V latinskom jazyku ho od 13. storočia nazývali ako Fossa giganteum. V slovenskom jazyku sa Val niekedy prezýva aj ako Slovenský čínsky múr. O pôvodnej veľkosti Valu obrov sa viedlo mnoho debát. Prvé odhady začínali pri čísle 80 kilometrov, pričom niektorí tvrdili, že mohol mať pokojne aj viac ako 400 kilometrov.

Obri z Tatier

Stredoveké obyvateľstvo Slovenska priam žilo pre príbehy a rôzne legendy. Tradoval sa medzi nimi príbeh, že takúto gigantickú stavbu by ľudské ruky nikdy stvoriť nedokázali. V minulosti bolo navyše veľmi bežné, že ľudia verili v existenciu rôznych obrov, ktorí mali žiť aj v našich Tatrách, okolitých lesoch či rôznych pohoriach. Práve im pripisovali aj vznik Valu.

Tieto názory do istej miery podporilo aj nájdenie hrobov v okolí Želiezoviec, ktorých výška presahovala 2 metre. Mnoho ľudí si staré príbehy spojilo s novými objavmi a práve tak vznikli nové legendy o obroch.

Najstaršia stavba na svete

Vznik Valu sa oficiálne datuje do obdobia Veľkej Moravy. Nájdené však boli mnohé kamenné predmety a sekery vyrobené 5000 rokov pred naším letopočtom, čo vedie istých ľudí k pochybám. Podľa niektorých by mohol byť Val jednou z najstarších stavieb na svete, dokonca starší ako egyptské pyramídy. Nik nevie s istotou potvrdiť, či práve u nás sa nachádza takýto svetový unikát. Existuje však mnoho teórií a legiend, ktoré sa vznikom tejto záhadnej stavby zaoberajú.

Val obrov bol 12 až 16 metrov široký, pričom jeho výška sa tiahla do 6 až 8 metrov. Má podobu vysokého zemného násypu, ktorý bol spevnený kameňmi a hlinou. V mnohých úsekoch dokonca pripomínal keltské hradby alebo valy Starého hradu pri Podbranči. Predpokladá sa dokonca, že na jeho temene sa kedysi mohli nachádzať drevené palisády.

Zemina valu je na niektorých miestach spečená – aj preto sa zjavne hovorí, že stavba bola zapálená hneď po dokončení výstavby. Jej súčasťou bola už spomínaná drevená konštrukcia a práve zapálením tejto konštrukcie malo údajne dôjsť k spečeniu. Do skalnatých území, ktorými Val prechádza, boli v minulosti vytesané aj mnohé tunely, ktoré mohli slúžiť ako tajné chodby.

Najlepšie zachovaná časť sa nachádza medzi okresmi Levice a Žiar nad Hronom a pri obciach Bátovce a Pečenice, kadiaľ vedie aj náučný chodník. Na začiatku trasy možno vidieť kameň zvaný polisoár – kameň s veľkou ryhou uprostred, bol vytvorený z achytového tufu, ktorý sa ťažil aj v Banskej Štiavnici, najstaršom slovenskom banskom meste. Val tu má podobu kamennej sutiny a miestami vyzerá ako zvetraný múr. Nachádzajú sa na ňom do seba vrastené stromy a zvláštne diery v kameňoch.

Prvé zmienky

Val obrov sa do oficiálneho povedomia verejnosti dostal v 13. storočí. Vo svojom diele Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku z 18. storočia sa o ňom zmienil aj slovenský polyhistor Matej Bel. Kňaz, historik, národný buditeľ a etnograf Andrej Kmeť sa pritom stal prvou osobnosťou, ktorá kopala priamo na Vale obrov, kde v roku 1899 začal v Pečeniciach archeologický výskum. Pokračovanie Valu našiel aj v neďalekej obci Súdovce, kde sa majiteľ panstva sprvu domnieval, že vo svojom parku má pozostatok starej rímskej cesty.

Andrejovi Kmeťovi sa ďalší kus Valu podarilo nájsť aj pri obci Jabloňovce. Stal sa teda prvým, kto priniesol poznatky o Vale v slovenčine. Prišiel tiež s teóriou, že sa spekal. Mohli by sme povedať, že práve Andrej Kmeť bol prelomovou osobnosťou v tomto záhadnom prípade. Problémom ale je, že nebol skutočným archeológom a dôležité črepy, ktoré pri výskume údajne našiel, sa nedochovali.

Teóriou spaľovania Valu sa zaoberali aj ďalšie archeologické výpravy, ktoré prišli na to, že Val obrov vykazuje kombináciu viacerých prvkov – spečenie hliny, navŕšenie kamenných zátarás, využívanie príkrych brehov miestnych riek atď.

Keď ľud žije legendami

Val obrov sa teší mnohým povestiam a legendám. Podľa jednej z nich mali túto stavbu postaviť čerti, aby tak prepojili svoj svet so svetom ľudí. Druhou verziou tohto príbehu je, že Val im mal poslúžiť na oddelenie pekla od zeme. Iná legenda zas hovorí príbeh čerta, ktorý do svojho pluhu zapriahol dvoch ničomníkov a tak vyoral dlhú brázdu. Na jednej strane bol jarok, na tej druhej samotný Val.

Historik Pavel Dvořák vo svojej knihe Stopy dávnej minulosti priniesol aj príbeh štiavnickej kňažnej, ktorá sa zapáčila bohatému pánovi z Pešti, ktorému dala podmienku. Jeho ženou sa bola ochotná stať len vtedy, ak jej od Štiavnice po Pešť dá vykopať podzemnú chodbu, ktorou by k nemu prišla tak, aby unikla slnečným lúčom. Po ceste za jej vyvoleným ju ale usmrtil hrom a ona sa na mieste prepadla pod zem.

Ďalšia legenda tvrdí, že Val je dielom samotných obrov a práve preto bol takto aj pomenovaný. Teória o obroch bola pre mnohých uveriteľná, keďže v minulosti neboli vysokí ľudia ničím výnimočným. Obri mali tento Val postaviť ako obranu pri boji s bohmi. Tento príbeh pritom vychádza z mytológie, z islandskej ságy Edda. Niektoré novšie poznatky zas naznačili, že môže ísť o dielo mimozemskej civilizácie.

Kde sa ukrýva pravda?

Jedna z teórii hovorí, že Val obrov postavili starovekí Rimania za účelom obrany pred útokom germánskych kmeňov. To by mohlo znamenať, že išlo o súčasť príprav pre vytvorenie rímskej provincie na území dnešného Slovenska. V skutočnosti však neexistujú žiadne oficiálne dôkazy o tom, že by sa Rimania pokúšali v týchto miestach podobnú stavbu vybudovať. Zásluhy na stavbe sa tiež pripisujú germánskym Kvádom, ktorí sa na našom území usadili a z vtedajšieho západného Slovenska vytlačili keltských Kotínov.

V skutočnosti nie je možné potvrdiť ani to, či sa Val obrov niekedy dokončil. Jeho dnešná podoba môže byť iba základom pre omnoho monumentálnejšiu stavbu, ktorá skrátka nedostala možnosť vzniknúť. Bádatelia však predpokladajú obrovské množstvo práce, ľudí a dokonale zorganizovanú spoločnosť. Aj preto sa mnohí nazdávajú, že stavba vznikla v 4. storočí ako súčasť obranného systému starých Rimanov. Pod Valom dokonca údajne viedla podzemná chodba, ktorá slúžila na ochranu pred Turkami. Povráva sa, že odtiaľ občas počuť rinčanie reťazí.

Ako ale tvrdil už spomínaný Andrej Kmeť, Val obrov je zjavne výlučne slovanské dielo. Jeho teóriu potvrdzuje aj verzia, že slúžil ako obranná línia Veľkomoravskej ríše proti postupujúcim staromaďarským kmeňom usídľujúcim sa v Potisí, neskôr v oblastiach ležiacich na ľavom brehu Dunaja a časom i na jeho pravom brehu. Existuje ale tiež verzia, že Val mal slúžiť ako protipovodňová hrádza z veľkomoravských čias.

Výsledky všetkých bádaní sa zbiehajú v jednom bode – v skutočnosti nikto presne nevie, ako to bolo, kto Val obrov vytvoril a na aký účel mal slúžiť. Jeho existencia ešte zjavne dlhé roky zostane jednou z najlepšie strážených záhad v dejinách Slovenska.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: Stopy dávnej minulosti (Dvořák); Najväčšie slovenské záhady (Slušný); slovander.sk

Titulná foto: hashtag.zoznam.sk