Ako vyzerajú Vianoce plné zvykov a tradícií v praxi? Spýtali sme sa Jozefa Černeka, riaditeľa DMS v Komárne

Iný kraj, iný mrav. Nie je to inak ani na Vianoce, kedy dokonca hovoríme o odlišných zvykoch takmer v každej rodine. Kto kupuje stromček, ako vyzerá štedrovečerný stôl a kedy sa rozbaľujú darčeky u Černekovcov? Zisťovala som u hlavy rodiny, Jozefa Černeka, ktorý má blízko k Vianociam a tradíciám aj vďaka svojmu štúdiu etnológie a pôsobeniu v súbore Slovenskí rebeli a dramatickom krúžku Dramaťák.

Vianoce sú sviatkom rodinnej pohody, kedy sa pod stromčekom stretne celá rodina. Rovnako to je aj u rodiny Jozefa Černeka, ktorý už druhý rok prežíva Vianoce ako otec malého Ondríka, spolu so svojou manželkou Júliou a tiež aj so svojimi rodičmi a svokrovcami. Vianoce mali dôležitú úlohu v jeho živote už detstva, kedy sa priučil aj vianočným tradíciám a rituálom, ktoré aplikuje dodnes. „Šupinky pod obrusom alebo niečo kovové pod stolom, nevstávanie od stola, lúskanie orieškov, rezanie jablka, oplátky s medom a cesnakom, zdobenie stromčeka a dávanie darčekov sú zvyky, ktoré si presúvame z generácie na generáciu. Toto všetko sa u nás aplikuje. Keď som bol dieťa, tak sme mali aj statok a tam platilo tiež, že sme sa nenajedli, kým sme najprv nenakŕmili zvieratá. Všetky tieto zvyky majú svoju postupnosť a u nás sa všetko zavŕši polnočnou omšou,“ približuje zvyky počas 24. decembra, ktoré aplikuje jednak z úcty k tradíciám a tiež aj preto, že toto všetko študoval. Podľa jeho slov je týchto tradícií veľmi veľa, ale čo môže byť zaujímavé aj pre neveriacich je napríklad to, že sa opakujú už 2000 rokov, nezávisle od viery.

Nakoľko Jozef každý rok nejakým spôsobom prekvapí Komárňanov, či už vianočnou kapustnicou pred Domom Matice slovenskej alebo predstavením Rebelov alebo Dramaťáku, tak vianočnú náladu prežíva už od októbra. U nich v domácnosti sa začína prvou adventnou nedeľou, keďže jeho manželka priniesla do rodiny silné duchovno. „Ja som na strednej škole nemal veľmi rád Vianoce, ale teraz sa na ne po dlhom čase teším, keďže máme dvojročného syna, ktorý prvý rok úplne vníma Vianoce. Moja manželka mu urobila veľký adventný kalendár s krabičkami a v každej má niečo maličké. Takže my máme Vianoce každé ráno, keď tie krabičky otvárame,“ približuje Jozef odrátavanie dní do Vianoc. Samotné dekorovanie domu a záhrady je u Černekovcov v ženských rukách. Jozefovou úlohou je zohnať vianočný stromček. Ten musí byť jednoznačne živý. „Všetky ekologické ukazovatele hovoria o tom, že živý je lepší. Mali sme aj črepníkový, jeden je dokonca zasadený v Hornej Zlatnej, ale tento rok budeme mať veľkú zrezanú jedľu.“

“Keď som bol dieťa, tak sme mali aj statok a tam platilo tiež, že sme sa nenajedli, kým sme najprv nenakŕmili zvieratá.“

A ako u nich vyzerá štedrovečerné menu? „Kameňom úrazu v našej rodine je vianočná večera. Ja som zvyknutý na kapustnicu, i keď môj otec vždy potreboval halászlé, a teraz do toho prišla Julkina rodina, ktorá má na Vianoce hríbovú polievku. Tento rok to bude veľmi komplikované, keďže som sa rozhodol, že budem trvať na kapustnici a manželka bude trvať na hríbovej polievke. Celkom sa teším čo z toho vzíde,“ hovorí Jozef s úsmevom. Keďže kapustnica je terčom diskusie v nejednej rodine, tak ma zaujalo, že ako ju teda bude pripravovať on. Priznal sa, že 24. decembra to bude musieť byť pôstna kapustnica, teda bez mäsa, ale jeho obľúbená je tá z troch druhov mäsa. Na sviatočnom stole nemôže chýbať ani majonézový šalát, ktorý je u Jozefa už pár rokov netradičný – bez vajíčok, keďže ich nemôže jesť. Každý pridáva ruku k dielu, keďže jeho mama prinesie rezne a svokor zas uloví ryby, ktoré síce Jozef neje, ale nemôžu chýbať na sviatočnom stole.

Na otázku, že kto u nich nosí darčeky som dostala okamžitú a jednoznačnú odpoveď, aj keď so štipkou smiechu: „Ježiško, samozrejme!“ Napriek tomu, že sú Jozef so svojou manželkou zástancami praktických darčekov, tak majú svoje miesto aj po stromčekom, najmä kvôli ich malému Ondrovi. „Odkedy máme malého syna, tak sa snažíme sústrediť celé toto obdobie na neho. Nechceme ho veľmi rozmaznávať darčekmi, ale babičky nám vždy prekazia plány. Moja mama napríklad minulý rok nakúpila darček pre Ondra za každého člena rodiny, aj keď sme si povedali, že ideme dávať len jeden malý darček.“ Darčeky si Černekovci rozbaľujú spoločne po večeri, v sprievode hudby. „Čo sa týka kolied, tak my sme nedávno vydali vianočné CD s Rebelmi, takže určite pôjde v pozadí,“ približuje ich hudobný vkus.

Vianočné obdobie je naplnené pokojom a tichom. Rovnako to vníma aj Jozef. „Neviem to veľmi vysvetliť ale Vianoce pre mňa vždy predstavovali také zvláštne ticho. Keď sneží je to ešte vzácnejšie, ale celkovo zavládne taký zvláštny pokoj, ktorý si vekom začne človek viac vážiť. Ten pokoj začne poobede a pretrváva do tej polnočnej omše a je to pre mňa taký symbol, že toto sú Vianoce,“ opisuje svoje pocity. Napriek tomu, že tieto Vianoce budú možno trošku iné, tak Jozef vidí dobré skutky, napríklad už len v tom, že ľudia nosia rúška. „Drvivá väčšina ľudí objavila v sebe nesebeckosť práve v podobe rúšok, keďže tie nenosíme kvôli sebe, ale najmä kvôli iným. Rozumiem tomu, že veľa ľudí sa bojí a už nevládzu veľmi tieto obmedzenia, ale je to našťastie len malá časť. Toto je dobrý čas na to, ako vieme preukázať túto nesebeckosť, ktorú by sme si teda mohli zobrať aj mimo Vianoc.“