Dejiny Nové Zámky 2024. 06. 13.

Juraj Széchényi povýšil Nové Zámky z hradu na mesto!

Ostrihomský arcibiskup Juraj Széchényi vydal dňa 29. 10.1691 výsadnú listinu, ktorou povýšil Nové Zámky z hradu na mesto. Nové Zámky odkúpil od cisára Leopolda I., skončilo sa obdobie hradu a začalo sa obdobie mesta.

Život

Juraj Széchényi (1592-1695) bol synom vojaka. V mladosti sa dostal pod výchovu Petra Pázmanya, čo ho predurčilo na dráhu horlivého bojovníka proti reformácii. Študoval filozofiu v Trnave a teológiu vo Viedni.

V Šali pôsobil ako kňaz päť mesiacov. Vo februári 1632 ho Peter Pázmaň vymenoval za ostrihomského kanónika a rektora seminára v Trnave, kde vychovával mladých kňazov.

Postupne sa stal anádskym a péčskym biskupom, kaloským arcibiskupom a nakoniec v roku 1685 ostrihomský arcibiskupom. Úrad prevzal po Jurajovi Szelepcényim, ktorý ho zastával v období 1666-1685.

Bol významnou osobnosťou rekatolizácie Uhorska, zároveň i ochrancom slobôd stavovskej šľachty. Neúspešne sa pokúsil o omilostenie vedúcich predstaviteľov Vešeléniho povstania. V rámci rekatolizácie obnovil a založil nové kláštory. V Ilave usadil trinitárov a v Levoči i Trenčíne jezuitov a založil konvikty. V Budíne založil dve farnosti, akadémiu, konvikt a seminár. Na túto činnosť a na obnovu tureckou vojnou zničených miest venoval veľké finančné prostriedky.

Zapísaný v dejinách viacerých miest

Juraj Széchényi v Komárne s pomocou vojska dal reformovaným vziať kostol, ktorý v roku spolu s ďalšími neďalekými budovami zhorel. Arcibiskup Juraj Széchényi žil skromne a veľké sumy dával na stavbu, kostolov, škôl, nemocníc, dokonca prispel aj na obnovu Budapešti.

Jeho meno sa zapísalo aj do histórie Levoče, ktorá bola vtedy známa ako študentské mesto. Prvá známa latinská škola v Levoči bola založená až po reformácii. V roku 1694 dal postaviť v Levoči šľachtický konvikt. Zo základiny osemdesiat zlatých, ktorú založil 5. februára 1694 Juraj Széchényi s tým určením, aby sa z nej vydržiavali dva šľachtické konvikty vedené jezuitmi v Levoči a v Trenčíne, kúpil rektor kolégia v Levoči budovy, ktoré boli zrenovované, ale boli postavené aj nové. V októbri 1711 sa začalo vyučovanie v konvikte, kde sa vzdelávali najmä chlapci zo šľachtických rodín.

Pôsobenie v Nových Zámkoch

V období Bocskayovho a Betlenovho povstania takmer nebol katolíkom povolený vstup do mesta. Nové Zámky boli pod vplyvom náboženskej a kultúrnej reformácie až do obdobia tureckej okupácie.

V rokoch 1663-1685, kedy bolo mesto obsadené Turkami, bol kostol minaretom a bývalý reformovaný kostol bol hlavnou mešitou. V roku 1693 bol vďaka Jurajovi Széchényimu renovovaný farský kostol.

Povýšenie na mesto

Písal sa 29. október 1691, keď Széchényi vydal výsadnú listinu, ktorou Nové Zámky povýšil na mesto. Prvý odsek výsadnej listiny znel:

Všeobecne nariaďujeme, aby medzi obyvateľov Nových Zámkov bol prijatý jedine rímsko-katolík, a prekrstený len v tom prípade, u ktorého je záruka vo viere, aby obyvatelia príkladnými veriacimi boli a týmto bohoslužby na rozmachu získali.

Výsadná listina má osem bodov, z ktorých medzi najdôležitejšie patrí bod šesť, podľa ktorého odovzdáva mestu do užívania chotár spustošených obcí Lék, Gúg, Györok a Nyárhíd. Justičné právo v trestných a pozemkových záležitostiach si nechalo arcibiskupstvo, pri menších sporoch prináležalo rozhodnutie starostovi, prípadne mestskej rady.

Koniec života v úctyhodnom veku

Zakladateľ viacerých kláštorov, náboženský spisovateľ, ostrihomský arcibiskup a uhorský primáš Juraj Széchényi, zomrel ako stotri ročný, vo februári 1695 v Bratislave. Jeho telesné pozostatky boli mesiac po jeho smrti uložené v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Po Széchényiho smrti sa jeho nástupcom stal arcibiskup a kardinál rímskokatolíckej cirkvi Leopold Kolonich, ktorý úrad zastával do roku 1707.

Ako si Nové Zámky pripomínajú Széchényiho dnes?

Na Széchényiho počesť je nad portálom Farského kostola nápis z vďaky za jeho renováciu. Na Hlavnom námestí stojí socha jeho podobizne, ktorá bola odhalená v roku 2005.