Osobnosti pevnosti 3. časť: V Nových Zámkoch pôsobil aj Gábor Betlen. Čo vieme o jeho živote?

Gábor Betlen bol sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v kráľovskom Uhorsku na území dnešného Slovenska.

Začiatky života

Gábor Betlen, najslávnejší predstaviteľ iktáriovskej vetvy starej maďarskej rodiny, prišiel na svet v roku 1605 v meste Ilia.

Vzdelanie získal v Lazarei, na hrade svojho strýka Andrása Lazára. Odtiaľ sa presunul na dvor sedmohradského kniežaťa Žigmunda Báthoriho, ale pre nesúhlas s jeho politikou zbližovania sa Habsburgovcami bol nútený utiecť a hľadať útočisko u Turkov.

Gábor Betlen pochádzal z vynikajúcej uhorskej rodiny, ktorá odvodzovala svoj pôvod od sestry svätého Štefana. Už v mladosti bol veľmi bystrý a vypočítavý. Stále kráčal za jedným vytýčeným cieľom, za dosiahnutím celého a od osmanskej vlády a vlády cisárskej oslobodeného panstva.

Z tejto snahy sa vysvetľuje jeho nestála politika a tak časté rušenie daného slova a uzatvorených zmlúv. Na dejisko vystúpil roku 1600 ako odporca valašského vojvodu Michala a nenávideného vodcu cisárskeho J.Basty.

Bol pri tom, keď sa roku 1605 Štefan Bočkaj stal sedmohradským kniežaťom a neskôr zostal jeho poradcom. Betlen podporoval Bočkajovho nástupcu, Gábora Bátoriho, ale pre nesúhlas s jeho politikou zbližovania s Habsburgovcami bol nútený utiecť a hľadať útočisko u osmanských Turkov.

Betlen sa vyvaroval mnohým výstrelkom svojich predchodcov. Otváral bane, zakladal priemysel a znárodnil veľa zložiek sedmohradského zahraničného obchodu, jeho agenti vykupovali produkty za pevné ceny a predávali ich za hranicami zo ziskom, čo zdvojnásobilo jeho príjmy.

Postavil veľký palác vo svojom hlavnom meste Alba Lubia, vydržiaval si prepychový dvor. Podporoval umenie a vedu, najmä v spojitosti s jeho vlastným kalvínskym vyznaním. Založil akadémiu, do ktorej pozýval pastorov a učiteľov z kráľovského Uhorska. Študentov posielal do zahraničia na protestantské univerzity do Anglicka, Nizozemska a protestantského Nemecka.

Veľkú časť svojich príjmov venoval starostlivosti o stále žoldnierske vojsko. Zachovával mier s Osmanskou ríšou, čo neplatilo pre sever a západ.

Silné sedmohradské knieža

Písal sa rok 1613, keď Betlen viedol veľké vojsko proti kniežaťu Bátorimu, ale v tom istom roku bol Bátori zavraždený jeho dvomi dôstojníkmi. Gábor Betlen bol vďaka Osmanskej ríši dosadený na trón, aj napriek nesúhlasu cisára Mateja, ktorý chcel na tróne niekoho, kto bol viac naklonený k Viedni než k Carihradu.

V sychravý jesenný deň, 13. októbra 1613, sedmohradský snem v Kluži potvrdil túto voľbu tureckého sultána. V roku 1615 cisár Matej uznal Betlena za knieža Sedmohradska, ale Gábor Betlen tajne sľúbil, že bude pomáhať Habsburgovcom v konfliktoch proti Turkom.

Ako knieža mal postavené veľmi ťažké, pretože sa musel pozerať na sultána v Carihrade, ale na druhej strane musel odopierať snahám cisárskeho dvoru, potom ako nadobudol všetky uhorské krajiny a sedmohrackého kniežactva.

Svoju úlohu kniežaťa vykonával obratne a dokonale. Po tom, čo si zjednal poriadok vo vlastnej krajine a uspokojil sultána vydaním Aradu, vystúpil proti cisárovi Matejovi, ktorý ho nechcel uznať za knieža.

Betlenovo povstanie

Betlen sa rozhodol povstať, pretože bol čiastočne motivovaný individuálnymi ambíciami. Jeho ďalším motívom bol aj habsburský absolutizmus v kráľovskom Uhorsku. Protireformácia bola úspešná, Betlen sa snažil chrániť protestantské slobody.

Tridsaťročná vojna

Písal sa 14. október 1618, keď sa v Prešporku zišiel uhorský snem, ktorý uzavrel so stavmi českými konfederácii proti Ferdinardovi a zamýšľal nad zvolením Betlena za uhorského kráľa.

Keď sa Betlen presvedčil o neistom správaní sultána a o vzmáhaní Ferdinandovej moci, bol opatrný. Žiadal, aby voľba kráľa bola odložená k snemu v Banskej Bystrici. 8. januára bol Betlen zvolený za knieža uhorské a neskôr, 17. januára 1620 uzavrel s Ferdinardom II. prímerie v Prešporku. Vstúpil do Viedne, kde posilnil svoje vojská a nadviazal nové priateľstvá.

Odmietol korunováciu

25. januára 1620 Gábor Betlen uzavrel zmluvu s českými a rakúskymi stavmi. Pôsobil v Carihrade proti cisárovi vo svoj prospech a protestantských stavov.

V slnečný deň, 27. augusta toho istého roku, bol predvolaný na snem v Banskej Bystrici, kde bol predvolaný za uhorského kráľa, ale odmietol korunováciu.

Ferdinandovi vypovedal prímerie. Do Čiech odoslal niektoré pomocné čaty pod plukovníkom Kornisom a sám sa vybral k českým hraniciam. Jeho plány prekazila bitka na Bielej hore.

Po bitke na Bielej hore viedol s tureckou pomocou drobnú vojnu na rakúskych a štajerských hraniciach, spojil sa s Janom Jirim Krnovským. Betlem začal spolupracovať aj s rodom Mansfeld a prenikol k Uhorskému Brodu na Morave, ale keď bol Jan Jiri Krnovský od Valdštejna porazený, výprava nebola úspešná.

Pochybný mier a bitky

Písal sa 31. december 1621, keď Gábor Betlen uzatvoril mier v Mikulove s Ferdinardom, ktorým sa vzdal titulu kráľa. Vydal kráľovskú korunu, prijal sedem východouhorských žúp, dal sa povýšiť na Opolského a Ratiborského vojvodu a za ríšške knieža.

Priateľstvo s cisárom nemalo dlhé trvanie. Západné mocnosti pojali úmysel preniesť vojnu do cisárových krajín. Holanďania mu sľubovali peňažnú pomoc.

Gábor Betlen súčasne žiadal o ruku dcéry cisárovej Cecílie Renáty, sľuboval pomoc aj cisárovi. Keď jeho žiadosť bola vypočutá, vtrhol na čele s 80 000 mužmi do severného Uhorska, opanoval ho a vpadol podľa umluvneného plánu na Moravu. Keď sa mu nepodarilo vniknúť do Čiech, Gábor Betlen 8.mája 1624 uzavrel vo Viedni mier na základe dohody Mikulovského a vzdal sa Opolska a mesta Racibórz.

Oženil sa s Katarínou Brandenburskou. Tesne po svadbe sa naklonil k Anglicku a Dánsku, Uzavrel s nimi zmluvu, na základe ktorej mu bola sľúbená pomoc v hodnote 40 000 zlatých mesačne. Zmluvu dohodol s Mansfeldom. Vypracoval aj plán o vtrhnutí do cisárových krajín z dvoch strán.

Písal sa 28. december 1626, keď bol Gábor Betlen prinútený uzavrieť mier v Levoči. Musel sľúbiť, že už nikdy nepozdvihne zbrane proti cisárovi.

Svet opustil v mladom veku

Francúzsko rokovalo s Gustavom Adolfom. Gábor Betlen privolil ochotne a zbrojil veľmi horlivo, bol vyjednávať aj u sultína. Gábor Betlen navždy odišiel 15. novembra 1629 uprostred príprav v štyridsiatich deviatich rokoch.

Krátko po jeho smrti mala na starosti správu krajiny jeho manželka Katarína a bratranec Štefan. Krajinu viedli do roku 1630, do momentu, kedy Katarínu nútili, aby sa vzdala vlády a Štefana zvolili za knieža.

Zdroje: fotoalbum Nové Zámky, wikipedia.sk, Britanica