Noc zázrakov a dobrého jedla – poznáte symboliku vianočného stolovania?

Vianočné sviatky sa mnohým z nás spájajú aj s bohato prestretým stolom. Najrôznejšie tradičné aj moderné jedlá, koláčiky a zákusky od výmyslu sveta, ovocie, oriešky a rôzne slané dobroty. Sviatočné pokrmy sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých sviatkov a osláv, hoci sa môžu dom od domu líšiť.

V dnešnom článku sa pozrieme na to, aké tradície sa na našom území zachovali v spojitosti s jedlom, ktoré na Štedrý deň pripravujeme pre našich najbližších. Niektorí sa rok čo rok držia klasických a rokmi overených receptov, iní smelo experimentujú a dodávajú tak Vianociam chuť, akú ešte nikdy predtým nemali.

Čaro sviatočného stola

Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista, pričom Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Na východe sa tomuto dňu hovorí aj “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Tento deň nie je o darčekoch, ktoré sú pre našu kultúru už jeho neodmysliteľnou súčasťou. V popredí by mali stáť iné hodnoty.

Neodmysliteľnou súčasťou je slávnostná večera, ktorá typicky pozostáva z viacerých chodov. Mnohé z nich sa ešte aj dnes jedávajú len vo vianočnom čase, aby si zachovali svoju jedinečnosť. Čas do štedrovečernej večere by mali ľudia prežiť v pôstnom duchu a zdržať sa mäsitých jedál. V tento deň sa dosýta máme najesť iba jediný krát – práve počas večere.

Noc zázrakov

Štedrovečerná večera rozhodne nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Spája sa s ňou aj mnoho zaujímavých tradícií, ktoré si domácnosti uchovávajú už mnoho rokov. Nie nadarmo sa noci z 24. na 25. decembra hovorí aj Noc zázrakov.

Zvyky počas večere boli v mnohých rodinách odlišné. V niektorých domácnostiach gazdinky spolu so staršími dievčatami pripravili štedrovečerný stôl – prikryli ho zdobeným bavlneným obrusom, do stredu položili slamienku, kde nasypali obilie rôzneho druhu  spolu so sušeným ovocím, jablkami a orechmi, cesnakom, chrenom a cibuľou. Pre každého člena rodiny prestreli hlboký tanier a lyžicu, pričom mnohé rodiny na stôl prichystali aj o jeden tanier navyše pre náhodného okoloidúceho ako symbol milosrdenstva.

Medzi najznámejšie tradície vianočnej večere patrí kladenie šupiny z kapra pod tanier či obrus. Hovorí sa, že ak tento zvyk dodržíte, nikdy vám peniaze chýbať nebudú. Po večeri by mala šupina putovať rovno do peňaženky.

Svoju tradičnú rolu hrá aj spomínaný cesnak – strážca dobrého a pevného zdravia, ktoré si pre seba a svoju rodinu želá určite každý. Ďalšou nenahraditeľnou ingredienciou je med, ktorý je nenútenou pripomienkou toho, aby sme k sebe boli milí po celý rok. Cesnak s medom sa zvyčajne jedávajú v kombinácii s tradičnými vianočnými oblátkami, ktoré si v minulosti väčšina domácností piekla sama.

Ani nie tak dávno, ešte za starého politického režimu, nesmeli byť na oblátkach žiadne náboženské vyobrazenia. Nahrádzané boli obrázkami vetvičiek či svietnika. Dávnejšie piekli a roznášali vianočné oblátky kňazi. Neskôr ich nahradili organisti alebo učitelia, ktorí svojich žiakov vyslali do domov ľudí s nacvičenými piesňami. Pred každým domom zaspievali a obyvatelia ich obdarovali obilím, mliekom alebo čerstvými vajíčkami.

Veľká symbolika v jednoduchosti

Jablko na vianočnom stole má svoju dlhú a nezmazateľnú históriu. Krájať by sa malo priečne, aby tak predpovedalo váš nasledujúci rok. Ak sa dnu ukáže hviezda, budete sa mať dobre. Ak sa objaví kríž, hrozí choroba a dokonca smrť. Každý stolujúci by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád jej súčasťou.

V podobnom duchu sú na sviatočný stôl kladené aj vlašské orechy. Ak sa pod ich škrupinou objaví zdravo vyzerajúce vnútro, bude sa mať rodina po celý rok hojne. Ak sa objaví čierny a zlý, je nutné byť veľmi obozretným, keďže nešťastie zjavne nie je ďaleko.

Aspoň jeden krajec chleba by si tiež mal nájsť svoje miesto medzi ostatnými vianočnými dobrotami. Nie nadarmo sa totiž hovorí, že chlieb sa nikdy nepreje. Ak totiž budeme mať doma dostatok chleba, hladu sa obávať nemusíme. V mnohých domácnostiach patrí k Štedrému večeru aj prípitok s typickým vianočným vinšom. Dospelí stolujúci si podľa zvykov pripíjali niečím teplým alebo vínom, deti zvyčajne čajom.

Všetci ale vieme, že tradičným základom štedrovečernej večere je ryba – u rímskych katolíkov sa pod vplyvom cirkvi na štedrú večeru rozšírila ich konzumácia, keďže boli ako chladnokrvné živočíchy považované za pôstne jedlo. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. V typickej vyprážanej podobe sa na stoloch Slovákov začal objavovať pomerne nedávno, až v 50. rokoch minulého storočia. Servírovanie sa môže v každej rodine o niečo líšiť, ale zvyčajne sa kapor podáva s majonézovým alebo zemiakovým šalátom s cibuľou, prípadne so zemiakovou kašou.

Mágia stolovania

Ako vidno, mnohé tradičné jedlá majú akýsi skrytý magický účinok. Vedeli ste ale, že podobná magická moc sa v minulosti pripisovala aj samotnému počtu chodov? Najčastejšie sa servírovalo sedem až deväť jedál. V niektorých domoch pritom bolo zvykom, aby si každý dal maximálne tri hlty jednotlivých pokrmov.

Zvyšky sa, samozrejme, nevyhadzovali. Dokonca aj tie najmenšie omrvinky boli považované za posvätné a preto sa nimi nesmelo bezhlavo plytvať. Po večeri sa dávali hospodárskym zvieratám, niekde sa nosili na povalu domu, ale takisto sa nechávali na stole pre duše zosnulých predkov. Prípadne sa odložili a ak na to prišlo, použili sa ako liečebný magický prostriedok.

Tradície naprieč Slovenskom

Nie je žiadnym tajomstvom, že rôzne regióny a časti Slovenska majú svoje vlastné tradície a zvyky, keď príde na vianočné stolovanie. Na východe našej krajiny majú silnú tradíciu tzv. opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom.

Pri večeri nesmie u mnohých chýbať ani tradičná vianočná polievka. Samozrejme, aj tu platí, že čo región, to iný zvyk. Zatiaľ, čo v niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín ako hrachová či fazuľová, niekde sa pripravuje aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Pripravuje sa zo sušených hríbov so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Zaujímavosťou tiež je, že niektoré gazdinky, najmä na Kysuciach, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek.

Jedným z najtradičnejších pokrmov je rozhodne kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Každá rodina si ju pripravuje po svojom. Na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, zatiaľ čo obyvatelia stredného Slovenska dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Niektoré oravské gazdinky tradične pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov. Na východe krajiny sa môžete stretnúť s kapustnicou, do ktorej sa pridáva rajčinový pretlak a dokonca aj ryža.

Všetci vieme, že Vianoce by neboli kompletné bez doma napečených dobrôt, ktoré potešia veľkých i malých. Najdlhšiu tradíciu majú klasické medovníčky, ktorých tradícia siaha až do 12. storočia, pričom v minulosti sa bežne používali na zdobenie vianočného stromčeka. S pečením medovníčkov sa často odporúča začať už počas prvého adventného týždňa, aby mali do Vianoc čas príjemne zmäknúť.

Vianočné koláče a pečivá mali už v minulosti rôzne tvary a názvy, k najtypickejším patril kračun a štedrák. Dnes už máme receptov na vianočné koláčiky skutočne neúrekom. Každá rodina si tak môže pripraviť také, aké majú najradšej – od vykrajovaných a lepených, cez linecké a medové, až po orechové, makové a kakaové. Rôzne plnené rolády, košíčky a dokonca aj nepečené zákusky majú v domácnostiach dlhú tradíciu a určite každá rodina má recept, ktorý každoročne nesmie chýbať.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: mytrencin.sme.sk sweet-family.sk vedanadosah.cvtisr.sk