V Nových Zámkoch pôsobil aj významný katolícky kňaz Anton Bernolák

Jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej formy slovenského jazyka a katolícky kňaz Anton Bernolák patril k najpoprednejším predstaviteľom slovenského osvietenstva.

Anton Bernolák sa narodil 3.októbra 1762 v Slanici na Orave, v dnes už zaniknutej obci, ktorá bola zatopená oravskou priehradou. Vzdelanie získal na gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku študoval na Emerciáne a katolícku teológiu na univerzite vo Viedni.

Prvá spisovná slovenčina

Anton Bernolák vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami.

Za dôležitú pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. Odstránil ypsilon, v pravopise sa používalo iba mäkké i. Dôsledne dbal na mäkkosť spoluhlások ď,ť,ň,ľ. Jeho slovenčina neobsahovala ani dvojhlásky.

Vylúčil zo slovnej zásoby slová, ktoré považoval za neslovenské či vulgárne a namiesto nich vytvoril nové slová. Slovenský jazyk oslobodil od českých výrazov. V roku 1790 sa vydania dočkala Slovenská gramatika, o rok neskôr bola publikovaná príručka o tvorení slov s názvom Etymológia slovenských slov.

Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Jeho vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák, archivárom a pokladníkom bol Juraj Fándly. Organizácia mala takmer 500 členov. Jej cieľom bola organizácia ľudových vrstiev, vydávanie kníh ľudovýchodného, národnobuditeľského i náboženského charakteru.

Pôsobenie v Nových Zámkoch

Bernolák sa aktívne venoval pastoračnej činnosti, ktorú vykonával aj v Nových Zámkoch. Do mesta v roku 1797 prišiel na základe konkurzu, ktorý vyhlásila novozámocká fara. O miesto okresného dekana sa uchádzala vyše tridsať záujemcov, ktorých Anton Bernolák veľmi ľahko porazil. Generálny vikár Jozef Vilt z Trnavy odporučil Bernoláka osobným listom arcibiskupovi Jozefovi Baťánovi. 03. mája 1797 uviedol Bernoláka do úradu a o dva dni neskôr ho oficiálne vymenoval za okresného dekana. Miesto vo farskom úrade napokon obsadil 1.júna hneď po odovzdaní agendy svojmu nástupcovi v Trnave.

Počas pôsobenia v Nových Zámkoch sa popri kňazských a dekanským povinnostiach venoval aj literárnej činnosti. Za pomoci tlače vydal dve maďarské, jednu slovenskú kázeň a jednu latinskú príležitostnú reč. Najintenzívnejšie sa venoval práci na svojom Slovári, ktorý práve tu sedemkrát opravil, doplnil, rozšíril a znova úplne prepísal. Do tlače ho pripravil ako 5-zväzkový s počtom strán 4440. Aj napriek úpenlivej opakovanej snahe sa jeho vydania nedožil. Vychádzať začal zásluhou ostrihomského kanonika Juraja Palkoviča, ktorý sa ho ujal a hľadal preň správneho vydavateľa. Po ďalších úpravách začal vychádzať 12 rokov po Bernolákovej smrti.

Ničivý požiar

V máji 1810 v meste vypukol ničivý požiar, ktorý zasiahol kostoly i faru. V dôsledku silného vetra sa veľmi rýchlo rozšíril a zničil celé vnútorné mesto- zhorelo viac ako dvesto domov. Popolom ľahol celý Bernolákov osobný majetok- rukopisy, tlače, zemiansky armáles a predmety osobnej potreby.

Zachrániť sa mu podarilo iba krstnú farskú matriku, rukopis Slovára, testament, ktorý napísal iba rok pred tým a niekoľko písomností. Spolu s kaplánmi sa snažil zachrániť najmä cennú farskú knižnicu a archív, práve kvôli tomu na ratovanie osobných vecí nezostal čas.

Nečakaná smrť

Anton Bernolák bol v pracovnom živote veľmi zaťažený. K zdraviu mu neprispievali nepriaznivé pomery v rodine a časté spory s mestským magistrátom. Krátko pred smrťou bol depresívny a melancholický. Napokon skonal v skorých ranných hodinách 15. januára 1813, keď ho zasiahol infarkt.

Pochovaný bol v tajnosti, bez vedomia jeho najbližších spolupracovníkov. Jeho telo bolo do zeme uložené na najstaršom kamennom cintoríne v meste, ktorý ležal na území dnešného Bernolákovho námestia. Po jeho zrušení v roku 1872 nechal vtedajší farár Ján Fabián vyzdvihnúť pozostatky Antona Bernoláka, jeho nástupcu farára Štefana Laura a zakladateľa mestskej školy Michala Flengera. Znovu ich pochoval do veľkého spoločného hrobu v areáli kaplnky Najsvätejšej Trojice oproti Bernolákovmu parku. Kaplnku nechal na Božiu slávu postaviť Jakub Škultéty. Novozámocký farár Ján Fabian dal po pohrebe Bernoláka, Lauru a Flengera na stenu kaplnky umiestniť pamätnú tabuľu.

Samotná kaplnka prešla v priebehu rokov niekoľkými rekonštrukciami, posledná veľká obnova sa uskutočnila v roku 1977. V tej dobe sa odstránili najmä staré navlhnuté zvody. Obnovené boli aj vonkajšie maľby a nátery. Osadené boli aj nové kované mrežované dvere. Zároveň bola vykonaná aj úprava exteriéru v okolí kaplnky.

Na jeho počesť

Keďže Anton Bernolák žil a pôsobil v Nových Zámkoch takmer dvadsať rokov, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti mesta. Jeho pamiatku si obyvatelia mesta každodenne pripomínajú vďaka miestam, ktoré sú pomenované po kodifikátorovi prvej spisovnej slovenčiny. Patria sem: Bernolákov park, Bernolákovo námestie, Cirkevná základná škola Antona Bernoláka, socha Antona Bernoláka na hlavnom námestí a v neposlednom rade Knižnica Antona Bernoláka.

Za rok vzniku Okresnej ľudovej knižnice môžeme považovať rok 1951. V roku 2000 prijala meno Knižnica Antona Bernoláka a roku 2002 sa presťahovala do administratívnej budovy v centre mesta.

Veľký park neďaleko centra mesta dostal svoje pomenovanie po soche Antona Bernoláka, ktorá tu mala v minulosti svoje čestné miesto. Dnes môžeme v Bernolákovom parku nájsť niekoľko lavičiek na oddych, dve multifunkčné detské ihriská a kamenné šachové stoly. Počas roka býva park dejiskom niekoľkých kultúrnych podujatí.

Zdroj:

-teraz.sk

-wikipedia