Za hranicami Juhu – Novembrové stridžie dni, liatie olova a advent za dverami

Predposledný mesiac kalendárneho roka má svoje neopakovateľné čaro. November sa už od čias našich predkov spája s niekoľkými významnými dátumami a ľudovými tradíciami. Jeden z najtemnejších mesiacov roka je akousi pomyselnou vstupnou bránou do čarovného zimného obdobia, no ešte predtým je pripravený sa s nami podeliť o niekoľko svojich zaujímavostí a jedinečností.

Všetci sme si za ostatné dni všimli, že dni sa krátia a večery predlžujú. Slnka je stále menej, príroda naokolo nás sa pomaly pripravuje na zimný spánok. Stromy zhadzujú svoje posledné listy, noci a rána sú zahalené do hustých hmiel a vrstiev oblečení na našom tele pribúda. Znova prišiel čas štvrtého ročného obdobia, ktoré svoju vládu oficiálne započína jesennou rovnodennosťou.

Jeseň a naši predkovia

Obyčajní ľudia slávením Dožiniek začali ďakovať božstvám za ich celoročnú úrodu, ktorá im mala pomôcť prekonať prichádzajúce zimné obdobie. To mali striktne vymedzené na obdobie od Ondreja (30. 11.) až do konca fašiangov, čiže do slávenia Popolcovej stredy.

História Dožiniek u nás siaha do obdobia 12. storočia – Slovania počas nich velebili úrodu, prírodné bohatstvo a koniec žatvy. Dožinky sa zvyčajne oslavovali po zbere úrody, teda na konci leta. V súčasnej dobe sa s touto slávnosťou môžeme stretnúť od začiatku augusta až do konca septembra.

Martin – patrón chudobných a jazdec na bielom koni

Typické jesenné zvyklosti medzi ľudom vrcholili na sv. Martina, teda 11. novembra. Dodnes zjavne všetci poznáme pranostiku, ktorá hovorí o Martinovi prichádzajúcom na bielom koni, čo malo znamenať definitívny koniec jesene. V nedeľu pred týmto sviatkom nesmela v domácnostiach na stole chýbať pečená tzv. „martinská“ hus. Deti natešene čakali príchod prvých snehových vločiek, kým hospodári dokončovali posledné vonkajšie práce.

Gazdiné, dievky, deti ba aj celé rodiny sa stretávali pri driapaní peria, pradení, vyšívaní, tkaní či lúpaní kukurice, rozbíjaní orechov a podobných zvyklostiach. Dlhé chladné večery boli dokonalým časom na stretnutia, ktoré museli počas roka odkladať kvôli množstvu práce na poliach či v záhradách. Hodiny spomínaných ručných prác si už spravidla spríjemňovali spievaním, rozprávaním príbehov alebo rôznymi hrami, pri ktorých často používali magické triky či istý druh ľudového čarovania.

Stridžie dni

V časoch minulých sa medzi ľuďmi často šepkalo, že príchod zimy značí prevahu zla nad dobrom. Mnohí verili, že v konkrétne dni mali zákerné strigy omnoho viac sily, aby páchali neplechu. Aj preto si tieto dátumy získali prezývku stridžie dni.

Patrili sem: Katarína (25. november), Ondrej (30. november), Barbora (4. december), Lucia (13. december) a Tomáš (21. december). Tí najpoverčivejší si zabezpečovali rôzne ochranné prostriedky ako masky či cesnak, ktorý vešali na dvere alebo z neho vyrábali ochranné kríže.

Katarína – patrónka mlynárov, mladých dievčat aj ošetrovateliek

Ženy s menom Katarína oslavujú meniny 25. novembra. S dňom sv. Kataríny sa počas rokov tiahlo mnoho povier a zvykov. Ľudia verili napríklad v to, že by mal vojsť do domu prvý muž, pretože žena by mohla po celý nasledovný rok páchať samú škodu, napr. rozbíjať riad. V tento deň bola zakázaná práca so všetkým, čo potrebovalo k svojmu fungovaniu kolesá – v mlynoch sa nemlelo, zakázané bolo aj pradenie na kolovrátkoch, dokonca používanie fúrika či voza.

Dievčatá a mladé ženy, ktoré si brúsili zuby na manželstvo, si do črepníka alebo vázičky dali prútik z čerešne, ktorý následne každý deň polievali vodou z potoka nosenou v ústach, aby do Štedrého dňa zakvitol. Ak sa tak stalo, dievčina sa mohla čoskoro tešiť na svadbu. Pre roľníkov tento deň znamenal zakončenie obdobia pasenia dobytka. Zároveň začínali s každoročným strihaním oviec.

Verejnosť sa mohla chodiť zabaviť na tzv. katarínske zábavy, ktoré mali byť posledné pred začiatkom obdobia adventu. Na podobnej zábave zvyčajne prevažovalo ženské pokolenie, keďže tu platilo akési ženské pravidlo – práve nežnejšie pohlavie malo na starosti priebeh udalosti, pričom medzi ich privilégiá patril aj výber tanečného partnera.

Ondrej – patrón farností, neviest a odvážny Prvopovolaný

Verejnosť medzi spomínané stridžie dni zaraďovala aj sviatok sv. Ondreja, ktorý je každoročne oslavovaný posledný novembrový deň, teda 30. novembra. Podľa povier našich predkov sa tradovalo, že z ktorej strany počuli v tento deň dievky štekať psa, tadiaľ sa mali vybrať, aby našli svojho nastávajúceho. S láskou sa spájalo aj tradičné liatie roztaveného olova. Podľa tvaru, ktorý sa vytvoril pri liatí napr. cez uško kľúča (tvar pušky = poľovník, vojak, kolesa = kolár, mlynár, atď.), sa dievka mala dozvedieť, aké povolanie bude mať jej muž.

Aj kvôli tejto tradícii sa meno Ondrej v ľudových tradíciách spája s veštbami o vydaji. Svätý Ondrej sa neskôr stal oslavovaným patrónom neviest, ku ktorému sa nastávajúce manželky dôverne obracali so svojimi ťažkosťami. Pamiatku sv. Ondreja si pripomínali aj v kostoloch – v tento deň začínal nový cirkevný rok, zároveň sa otváral rok svätcov.

Vianočné obdobie za dverami

Adventné obdobie, ktorým ľudia odpočítavajú čas do príchodu Vianoc sa spravidla začína najbližšou nedeľou k 30. novembru. Význam slova advent má svoj pôvod v latinskom adventus, čiže príchod alebo očakávanie. V kresťanskom chápaní je to čas pokánia, zamyslenia sa nad sebou. Počas tejto doby ľudia žili tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Tohtoročné adventné obdobie začína 27. 11. a končí 18. 12.

Spravidla platí, že začiatok adventu sa rok od roku mení. Prvá adventná nedeľa však každoročne spadá do rozhrania dátumov od 27. 11. do 3. 12. Ak tento deň padne priamo na tretieho, posledná adventná nedeľa tým pádom vyjde priamo na Štedrý deň.

Milým zvykom tohto obdobia bolo chodenie na tzv. roráty – každodenné sv. omše ku cti Bohorodičky Panny Márie, ktoré sa začínali okolo šiestej hodiny rannej. V kostoloch sa schádzali všetci veriaci a zapaľovali sa adventné sviece rôzneho tvaru. Toto obdobie sa často nazývalo aj malým pôstom, kedy sa nekonali žiadne verejné zábavy. Nastalo akési posvätné ticho, ktoré vypĺňali predvianočné prípravy. So žartom niektorí dokonca hovorili, že aj kohúti kikiríkajú ospanlivo a psi brešú tichšie.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: wildandcoco.sk tnos.sk finsider.sk