Za hranicami Juhu: Čarovné slovenské miesta a významné historické osobnosti! Navštívili ste už niektoré z nich?

O kráse Slovenska nie je vôbec žiadnych pochýb. Dnes sa čoraz viac ľudí radostne hrnie do spoznávania klenotov, ktoré nám naša domovina ponúka. Niektoré výnimočné miesta si však svojich (významných) obdivovateľov získali aj v minulosti.

Chod dejín na územie dnešného Slovenska priviedol mnoho dôležitých osobností. Poďme sa spolu pozrieť, ktoré miesta sa spájajú s menami historických velikánov. 

Soví zámoček v Želiezovciach

Mestečko Želiezovce, ktoré sa nachádza v levickom okrese na pravom brehu rieky Hron, v minulosti hostilo známeho rakúskeho hudobného skladateľa Franza Schuberta. V roku 1818 pricestoval na Slovensko prvýkrát, aby vyučoval maloleté dcéry grófa Jána Karola Esterháziho, ktorý rakúskeho skladateľa nechal ubytovať v miestnom kaštieli, kde býval aj on sám s rodinou. Keď Franza Schuberta k sebe pozval druhýkrát, musel mu nájsť iné bývanie – jeho dcéry už totiž boli vo veku, kedy by nebolo vhodné, aby bývali pod jednou strechou s iným dospelým mužom.

Preto dal približne 80 metrov od svojho kaštieľa postaviť tzv. Soví zámoček. Okrem významného učiteľa hudby tu plánoval príležitostne ubytovať aj iných urodzených hostí. Jediné zviera, ktoré dovolil dať do erbu tohto zámočku, bola sova – symbol múdrosti. Táto maličkosť mala evokovať, že v klasicistickej budove gróf ubytováva jedine inteligentných a urodzených hostí. Franz Schubert počas pobytu v Želiezovciach údajne obýval hornú izbu Sovieho zámočka. V súčasnosti sa v zámočku nachádza aj jeho pamätná izba.

Rakúsky skladateľ ale nebol jediným významným Rakúšanom, ktorý v Sovom zámočku býval. Medzi rokmi 1842 až 1843 tu pôsobil aj kuchár a svetoznámy cukrár z Viedne Franz Sacher, ktorého si dodnes celý svet pripomína vďaka jeho receptu na Sacherovu tortu. Túto sladkú dobrotu vymyslel v roku 1832 a mimoriadne populárna je aj v dnešných dňoch, najmä vo Viedni.

Beethoven v Dolnej Krupej

Malebná obec Dolná Krupá leží asi 10 kilometrov od Trnavy. Vo svojom srdci ukrýva jedinečné dielo klasicistickej vidieckej architektúry – kaštieľ obklopený nádherným parkom. Tento kaštieľ bol v minulosti sídlom rodiny Brunsvikovcov, neskôr Chotekovcov a hostil uhorskú aj európsku smotánku. Istú časť svojho života tu strávil aj skutočný hudobný velikán, významný hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorý mladé šľachtičné Teréziu a Jozefínu Brunsvikové učil hre na klavír.

Hoci sa o jeho prítomnosti v Dolnej Krupej nezachovali písomné záznamy, mnoho iných indícií nasvedčuje, že tu skladateľ istý čas skutočne pobudol. Jednou z nich sú spomienky na umelca, ktoré sa v rodine Brunsvikovcov tradovali z generácie na generáciu. Tieto spomienky hovorili, napríklad v ktorom kúte bol umiestnený Beethovenov klavír či ktorá lavička v parku bola jeho obľúbená. Rodina však zvykla spomínať aj to, že bol bohém a mal neurodzené spôsoby, ktoré ho nakoniec prinútili bývať v domčeku určenom pre záhradníkov. Nebolo mu pritom dovolené ani stolovať spolu s panstvom. Po generácie sa tradovala aj informácia o tom, že Beethovenova slávna Sonáta mesačného svitu bola zložená počas člnkovania na miestnom jazere.

Predpokladá sa, že Beethoven navštevoval dolnokrupské panstvo od roku 1800 a sonátu skomponoval v roku 1801. Venovať ju mal Júlii Guiccardiovej, neteri Jozefa Brunsvika, ktorý bol majiteľom tamojšieho panstva. Okrem už vyššie spomínaných spomienok a výpovedí členov rodiny sa zachovala aj skica Sonáty mesačného svitu, ktorá bola uložená v archíve rodu Chotekovcov, a taktiež kresby portrétov z roku 1800. Jedna z nich skutočne verne pripomína práve Beethovena.

Jaroslav Hašek a krásy Slovenska

Spisovateľ Jaroslav Hašek, tvorca dobrého vojaka Švejka, miloval cestovanie. Vnímal ho ako únik z finančnej, rodinnej či spoločenskej reality. Najprv pochodil okolie Prahy a ďalšie české kraje, až sa nakoniec zatúlal až na Slovensko. Mal tu mnoho priateľov ešte zo študentských čias, ktorí mu vždy zabezpečili pohostenie, ubytovanie a takisto mu priblížili bežný život Slovákov. Tieto skúsenosti mu neskôr veľmi pomohli, keď písal svoje cestopisné poviedky. Na Slovensko podnikol celkovo tri samostatné cesty – v rokoch 1900, 1901 a 1902. Podrobne o nich napísal 32 listov.

Cieľom jeho prvej cesty boli slávnosti Živeny v Martine. S bratom a spolužiakom vyrazili z Prahy, odkiaľ vlakom cestovali do Brodského a odtiaľ sa vydali peši do Turčianskeho Sv. Martina. Putovali cez Brezovú pod Bradlom, zrejme neobišli Šaštín a Senicu, smerom na Vrbové a Piešťany, Nové Mesto nad Váhom až do Beckova. Ďalej postupovali na sever cez Trenčín a Ilavu. Záverečná etapa ich cesty predstavovala prechod cez Hričov, Žilinu a popod Strečno. Odtiaľ už smerovali priamo do Martina.

Na druhú cestu sa opäť vydal s bratom a niekoľkými spolužiakmi z obchodnej akadémie. Začali v Poľsku, odkiaľ následne znova prešli na Slovensko, konkrétne cez Vysoké Tatry. Vo svojich listoch popísal cestu Tatrami bez sprievodcu. Postupovali smerom na Liptovský Mikuláš a Oravu, následne pokračovali cez Lúčky, Leštiny, Vyšný Kubín, Dolný Kubín, Ružomberok a Banskú Bystricu až do Zvolena, odkiaľ smerovali do Banskej Štiavnice. Navštívili i banskú obec Pukanec, Novú Baňu, Skýcov, Bošany a Bojnú. Počas tejto cesty prešli približne 620 kilometrov za 32 dní.

Tretia autorova cesta začala v Myjave, odkiaľ aj so spoločníkmi postupovali kopanicami smerom na Žilinu, cez Demänovskú dolinu a Ďumbier, až na Spiš. Odtiaľ pokračovali do Pienin a k Červenému Kláštoru. Následne zavítali do Popradu, cez Vernár do Dobšinej, kde navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Ďalším cieľom bola Kráľova hoľa, Telgárt, Banská Štiavnica, Pukanec, Nová Baňa, Bojná a napokon Piešťany, kde ich cesta skončila. Hašek bol slovenskou prírodou skutočne uchvátení. Rovnako vrelí pocit v ňom zanechal aj život Slovákov. Vďaka týmto cestám napísal až 19 poviedok, pričom Slovensko a jeho obyvateľov opísal realisticky, bez zbytočného romantického sentimentu a pátosu.

Cisárovná Sissi a Bardejovské kúpele

Prvá písomná zmienka o bardejovských kúpeľoch pochádza z roku 1247. Vtedy daroval uhorský kráľ Béla IV. územie dnešných kúpeľov spolu s prameňmi mestu Bardejov. Správy o liečivej minerálnej vode sa dostali aj k šľachte, čo dopomohlo k ich rozvoju. Liečili sa tam viaceré významné osobnosti našej histórie, napríklad rakúsko-uhorský cisár Jozef II., Mária Lujza, manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I., poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska.

V roku 1895 si sem cestu našla aj cisárovná Alžbeta, známa pod prezývkou Sissi, ktorej socha dokonca zdobí kúpeľný park. Cisárovná sa sem prišla zotaviť zo synovej tragickej smrti. Počas pobytu v kúpeľoch údajne vstávala o šiestej ráno a absolvovala prechádzku k prameňu, ktorý dnes nesie jej meno. Na vychádzky nosila so sebou slnečník,  nepoužívala rukavice ani klobúk a vychutnávala si tiché okolie kúpeľov. Cisárovná bola ubytovaná v hoteli Deák, ktorý dnes nesie jej meno a priamo v jeho priestoroch je na jej počesť zriadený aj apartmán, v ktorom sa hostia môžu ubytovať.

Božena Němcová na Sliači

Kúpele v Sliači patrili v minulosti medzi najvýznamnejšie v celom Rakúsko-Uhorsku a neskôr aj v Československu. Liečiť sa sem prišlo mnoho významných osobností, medzi nimi aj uhorský panovník Matej Korvín či polyhistor Matej Bel. Za jedno zo svojich obľúbených miest ich považovali aj maliari ako Ľudovít Fulla či Martin Benka, ale tiež hudobní skladatelia Ján Cikker či Alexander Moyzes. Svoje útočisko tu však našli aj pisovatelia Jozef Cíger Hronský, Martin Rázus, Terézia Vansová, Božena Slančíková Timrava, Pavol Országh Hviezdoslav, Ľudmila Podjavorinská a mnohí iní.

Sliačske kúpele sa miestom relaxácie a liečby stali aj pre spoluzakladateľku českej prózy, autorku najčítanejšieho českého diela Babička. Božena Němcová svoj pobyt v kúpeľoch hodnotila veľmi pozitívne a dokonca o ňom napísala svojmu manželovi a priateľom. Dojem na ňu zanechalo krásne kúpeľné prostredie, kúpeľné procedúry, ale aj to, ako hostia vo voľných chvíľach trávia čas. Traduje sa dokonca aj to, že práve toto prostredie ju inšpirovalo k napísaniu obľúbenej rozprávky Soľ nad zlato.

Jules Verne na Devíne

O návšteve Jula Verna na Slovensku napísal istý dánsky novinár, ktorý s ním robil rozhovor. Verne sa na svojich cestách zapisoval v hoteloch pod nepravým menom. Zjavne sa takýmto spôsobom evidoval aj počas svojej návštevy Slovenska – v Palugyayovom hoteli Pri troch zelených stromoch, dnešnom Carltone. Na cestách ho pritom mal prevádzať kňaz, národovec a orientalista Ján Maliarik.

Ich prvé kroky smerovali do mestečka v blízkosti Prešporka, ktorého presné meno si Verne nezapamätal. V pamäti mu ale utkvel Devín. Pohľad naň zjavne na autorovu fantáziu silne zapôsobil, pretože dodnes sa diskutuje o tom, či nebol práve náš Devín, ktorý Verna inšpiroval k tvorbe románu Tajomný hrad v Karpatoch.

V rozhovore pre dánskeho novinára Verne uviedol, že jeho slovenský sprievodca im zabezpečil kočiar s mocnými a bystrými koňmi, na ktorom každý deň okolo dvanástej hodiny vyrážali v ústrety výletom. Spoločne tak spoznávali blízke aj vzdialenejšie miesta Prešporka.

Text: Mgr. Stella Hamranová

Zdroj: slovander.sk