Chránené perly Podunajska – Nesvadské piesky sú domovom kriticky ohrozených druhov

Od vlaňajška sa môže komárňanský okres pýšiť novým chráneným územím. Pod 2. a 3. stupeň ochrany bol zaradený 35 hektárový areál takzvaných Nesvadských pieskov, ktorý je domovom mnohých ohrozených druhov rastlín aj živočíchov.

Predmetom ochrany na vyššie spomínanom území sa stali biotopy (miestne prostredie, ktoré spĺňa nároky charakteristické pre konkrétne živé organizmy) európskeho významu, teda suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch, ale taktiež Panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch. Oba tieto biotopy sú dnes mimoriadne vzácne v celoslovenskom meradle.

Kde chránené územie hľadať?

Mestečko Nesvady sa nachádza na juhu Slovenska a spadá pod okres Komárno. V jeho katastri je zapísaná aj lokalita Nesvadských pieskov, ktoré sa rozprestierajú na Podunajskej nížine. Terén sa vyznačuje mierne zvlneným reliéfom s pieskovými dunami, na ktoré sa viažu vzácne druhy rastlín aj živočíchov.

Lokalita si jedinečnosť vybojovala nielen v rámci Slovenska, ale aj celej Európy. Aj preto si už v roku 2004 vybojovala svoje miesto v európskej sústave chránených území Natura 2000 pod názvom Územie európskeho významu Nesvadské piesky s rozlohou 17,09 ha. Pozostáva z dvoch samostatných častí, ktorými sú Duny pri Kalvárii (leží v centre obce) a Líščie diery (nachádzajú sa asi 1 km východne od intravilánu obce). Líščie diery sa čiastočne prekrývajú s Prírodnou rezerváciou Líčšie diery, ktorá sa stará o ochranu územia už od roku 2002. Nesvadská kalvária bola postavená v 20. storočí, pričom jej maličká kaplnka je ešte pomerne nová, dokončená bola až v roku 1995. Tvorí ju už klasických 14 zastavení, ktoré sú unikátne pre svoje rozmiestnenie – nenájdeme ich v rade za sebou, ale v dvoch radoch oproti sebe na miernom svahu. Vedľa kalvárie sa rozprestiera aj starý cintorín.

Viate piesky vznikli v ľadových dobách

Miestne presypy a duny tvoria takzvané viate piesky aluviálneho pôvodu. Môžeme tu vidieť sucho-milné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch – pionierske spoločenstvá vnútrozemských viatych pieskov, ktoré sú tvorené prevažne jednoročnými druhmi rastlín kvitnúcimi najmä na jar alebo na jeseň. Vyhýbajú sa tak potenciálne škodlivým a nepriaznivým extrémnym letným suchám. Postupné zarastanie pieskových presypov a dún vytvára bohatšie  panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch. Oba biotopy sa zaraďujú medzi prioritné biotopy EÚ.

Už spomínané viate piesky vznikali v suchých a chladných ľadových dobách. Pieskové usadeniny z korýt riek odvieval vietor, následkom čoho neustále menili svoju trasu. Vietor podmienil vznik mierne zvlneného reliéfu s pieskovými presypmi a dunami – na území Podunajska dosahujú výšku 2 až 3 metre. Rozdeliť ich môžeme na niekoľko rôznych skupín podľa charakteru riečnych usadenín. Na území Podunajska nájdeme najmä piesky bohaté na živiny. Tie poskytujú ideálny domov pre bohaté rastlinné spoločenstvá.

Viate piesky sa vyznačujú naozaj vysokou priepustnosťou vody, čo prispieva v ich rýchlemu vysychaniu. Ich povrch je preto odkázaný na prírodné zrážky, keďže povrchová voda si k nim cestu nájsť nedokáže. Povrchovú vrstvu piesku pomáha udržiavať vlhkou aj pôdna rosa. Povrch piesku sa pomerne rýchlo prehreje, pričom však spodné vrstvy zostávajú chladné. Stačí rozdiel niekoľkých metrov, pričom teplotný rozdiel môže byť 20 až 40 °C. Počas horúceho leta môže povrch dosiahnuť teplotu až 60 °C.

Domov ohrozených rastlín

Územie Nesvadských pieskov je domovom niekoľkých kriticky ohrozených druhov rastlín. Z druhov, ktoré statne čelia aj najextrémnejším podmienkam tu rastie mimoriadne ohrozená basia vlnokvetá (Bassia laniflora) aj tráva menom ostropleva strapcovitá (Tragus racemosus). Obe možno zaradiť medzi takzvané pionierske druhy, ktoré ako úplne prvé vyrástli na nespevnených prírodných plochách. Ich korene zabraňujú voľnému odnášaniu piesku vetrom, čím chránia územie pred prirodzeným rozpadom. Navyše z odumretých častí rastlín získava pôda dôležitú organickú zložku.

Medzi ďalšie kriticky ohrozené druhy, ktoré tu našli svoj domov, patria kurička sivastá (Minuartia glaucina), silenka dneperská (Silene borysthenica) a stavikrv piesočný (Polygonum arenarium). Z menej ohrozených druhov tu možno nájsť klinček neskorý (Dianthus serotinus) ale aj a gypsomilku metlinatú (Gypsophila paniculata), ktorú možno zaradiť do skupiny tzv. stepných bežcov – v čase zrelosti semien sa časť rastliny odlomí a vietor ju kotúľa po zemi na veľkú vzdialenosť, čím zabezpečuje šírenie zrelých semien. Bohatý výber ohrozenej flóry dopĺňa kotvičník zemný (Tribulus terrestris), syrénia sivá (Syrenia cana) či devätorka rozprestretá (Fumana procumbens). Na jar v pomerne hojnom množstve možno nájsť žlté kvietky nátržníka piesočného (Potentilla arenaria).

Rastliny, ktoré sú schopné na pieskoch rásť, sa museli daným extrémnym podmienkam prispôsobiť. Vzhľadom na vyššie definovanú charakteristiku viatych pieskov sa flóra musí vedieť dobre popasovať najmä s nedostatkom vody, prehrievaním pôdy a veľkým teplotným rozdielom medzi dňom a nocou. Problém im nerobí ani zasypanie pieskom, dokážu sa efektívne regenerovať a v pomerne krátkom čase vyhnať nové korene.

Spolubývajúci z ríše zvierat

Nesvadské piesky sa pýšia výskytom niekoľkých významných pieskomilých aj teplomilných druhov hmyzu. Do skupiny pieskomilných rovnokrídlovcov žijúcich na tomto území môžeme zaradiť koníka juhovýchodného (Dociostaurus brevicollis), koníka piesočného (Myrmeleotettix antennatus) a koníka stepného (Acrida ungarica). Bežne tu možno nájsť aj svrčka stepného (Melanogryllus desertus). Chrobačie osadenstvo dopĺňajú dlhánik (Lixus apfelbecki), behúnik (Amara fulva), utekáčik (Harpalus autumnalis) či drobčík (Oxypoda togata). Pozorovatelia časom odhalili, že chránené územie obýva aj nočný motýľ trávovec (Catoptria fulgidella).

Ríšu obojživelníkov na tomto území reprezentuje druh európskeho významu – ropucha zelená (Bufo viridis), ktorá sa vyznačuje zelenými škvrnami na bledom tele. Medzi známe plazy patrí jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), ktorá je zároveň najrozšírenejším plazom Európy. Vtáky, ktoré si v tejto oblasti stavajú hviezda, prirodzene obľubujú územie s piesčitou pôdou a stepným charakterom. Sú to druhy európskeho významu ako ľabtuška poľná (Anthus campestris), ktorá svoje hniezda stavané zásadne na zemi dokonale maskuje s okolitým prostredím, strakoš obyčajný (Lanius collurio) ale aj penica jarabá (Sylvia nisoria), dudok chochlatý (Upupa epops) a pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata) – vtáčik živiaci sa drobným hmyzom preferuje stavanie hviezda v hustej vysokej tráve, ktorú tak využíva ako prírodnú ochranu. V hniezdnom období sa tu pravidelne udomácňuje aj dravec včelár lesný (Pernis apivorus).

Ako už bolo spomínané, jedna z častí chránenej oblasti nesie meno Líščie diery. Toto pomenovanie vôbec nie je náhodné. Pieskové duny sa totiž stali skvelým domovom pre líšku hrdzavú (Vulpes vulpes) a jej suseda jazveca lesného (Meles meles).

Čo ohrozuje Nesvadské piesky?

K samotnému vytvoreniu pieskových dún v Podunajskej nížine v minulosti prispeli tradičné formy využívania krajiny – najväčší význam malo pasenie a preháňanie hospodárskych zvierat. Následkom odklonenia spoločnosti od týchto činností spomínané územia začali zarastať trávami a náletovými drevinami.

Istú časť dún zalesnil agát biely (Robinia pseudoacacia). Ten však pre duny nepredstavuje taký veľký problém, ako výskyt pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima), ktorý sa rozrastá na ploche niekoľkých árov. Toto územie navyše plynule nadväzuje na nelegálnu skládku odpadu v priamom kontakte s pieskovou dunou.

Ani jeden zo spomínaných stromov u nás v minulosti nerástol. Predpokladá sa, že prvýkrát k nám boli dovezené v 16. storočí a od tej doby sa tu udomácnili. Nedá sa však o nich povedať, že by išlo o pokojných spolunažívajúcich. Skôr naopak. Často agresívne prenikajú do prirodzených prírodných spoločenstiev a menia ich pôvodné zloženie – aj preto si vyslúžili názov invázne neofyty. Produkujú toxíny, ktoré sabotujú klíčenie a rast ostatných rastlinných druhov v ich okolí, čo má za následok postupné vytláčanie pôvodných druhov viatych pieskov.

Časť lokality Duna pri Kalvárii sa dnes využíva ako cintorín – povolenie na kopanie hrobov mesto dostalo v roku 1925. Severná časť lokality Líščie diery sa v minulosti využívala na ťaženie piesku, čo však malo negatívny vplyv na existenciu biotopov pieskových dún a preto bolo ťaženie čo najskôr natrvalo zastavené.

Neničme, ale ochraňujme!

K zachovaniu chránených území môžeme prispieť všetci. O vzácne biotopy viatych pieskov sa, okrem iných, staral aj projekt LIFE+ v rámci ktorého bola vypracovaná podrobná obnovná štúdia. Na popredných miestach bol súhlas s postupným odstránením agresívne sa šíriaceho pajaseňa a agáta, odstránenie terénneho valu v lokalite Líščie diery, kosenie príslušných častí lokalít a likvidácia skládok odpadu v oboch lokalitách, ktoré výrazne zasahovali do prírodného spoločenstva.

Aby sa pionierske druhy viatych pieskov obnovili a opäť prosperovali, je nevyhnutné kontrolované narúšanie povrchu pôdy a vytváranie obnažených pieskových plôch. Keďže v minulosti túto činnosť účinne zabezpečovali pasúce sa zvieratá, je dôležité sa k tomuto zvyku vrátiť. Konkrétnemu územiu najviac pomôžu pasúce sa ovce, kozy či kone. Spočiatku si tento údel vzal na starosť už spomínaný projekt LIFE+. Z dlhodobého hľadiska sa však uzavrela dohoda s miestnymi hospodármi a chovateľmi.

Zdroj: Informačná knižka mesta Nesvady: Prírodné perly Podunajska; 1.pluska.sk slovenskycestovatel.sk

Titulna foto: Zdroj: lčel/pluska