Prvú nemocnicu v Nových Zámkoch založil František Kapisztóry, na jeho počesť pomenovali ulicu v okolí (1.časť)
Prvé dokumenty z oblasti zdravotníctva na území mesta pochádzajú z obdobia vpádu tureckých vojsk, uvádza vo svojej práci turecký cestovateľ Evliya Çelebi (1611-1682). Mesto bojovalo s rôznymi infekčnými ochoreniami vrátane cholery, kiahní, týfusu, tuberkolózy a šarlachu. Toto obdobie pripomína Súsošie najsvätejšej trojice, ktoré bolo vysvätené v roku 1742. Symbolizuje vďaku Bohu z ústupu moru. Spočiatku sa na území mesta nachádzali vojenské nemocnice. Keďže bolo zdravotníctvo v meste dlhodobo na nedostatočnej úrovni, mestská rada začala uvažovať o založení nemocnice.
Xenodochia
V období nákaz fungovala ako morový a cholerový dom. Po ústupe chorôb nebolo jej hlavnou náplňou poskytovanie liečby, ale starostlivosť o chorých a bezvládnych starších občanov. Xenodochia bola teda akousi predchodkyňou dnešných domovov dôchodcov alebo hospicov. Financovanie zdravotníctva bolo na veľmi nízkej úrovni,jej prevádzka bola možná vďaka bohatým mešťanom, ktorý prispievali na jej prevádzku hnuteľným ale i nehnuteľným majetkom.
Spočiatku bola štruktúra zdravotníctva aj naďalej na nedostatočnej úrovni. Neexistujú žiadne relevantné dokumenty a dôkazy, ktoré by potvrdili činnosť lekára v meste. Jedna zo štatistík z roku 1764 uvádza, že v celej nitrianskej župe boli len štyria lekári, tridsaťtri chirurgov- tzv. rán hojičov a dve diplomované pôrodné baby. V roku 1806 Lekár Ján Sebestyény adresoval vedeniu mesta list, v ktorom vysvetľoval negatívny dopad neodborného liečenia na občanov.
Ešte na začiatku 20. storočia, v roku 1903, vykonávali chirurgické zákroky nekvalifikovaní felčiari, ktorí neboli vyučení remeslu. Pacientom predpisovali prečisťujúce prostriedky, púšťali žilou. Pracovali hlavne pri vojsku, kde vojakom naprávali zlomeniny, amputovali končatiny a trhali zuby. O niekoľko rokov neskôr ich funkcia úplne zanikla.
Zbierka na výstavbu
Výstavbou nemocnice sa mestská rada začala zaoberať už v roku 1853, krátko po tom sa uskutočnilo niekoľko finančných príspevkov na jej realizáciu. Do zbierky prispeli darcovia z Nových Zámkov, ale i obyvatelia z okolitých obcí. Vyzbierané finančné prostriedky boli uložené v banke vo forme cenných papierov. Najväčšiu zásluhu vo financovaní nemocnice mal vtedajší riaditeľ novozámockej sporiteľne František Kapisztóry (1818-1900), ktorý mal na starosti ich správu.
Nemocnica založená riaditeľom sporiteľne
František Kapisztóry sa narodil 3. januára 1818 v Nových Zámkoch do rodiny obchodníka so železiarskym tovarom. Po štúdiu bol zamestnaný v rodinnej firme, neskôr bol zvolený za poslanca uhorského snemu. V 1848 založil miestnu sporiteľňu so základným imaním 75.000 zlatých. Krátko po jeho nástupe v roku 1854 na funkciu mešťanostu samospráva zahájila výstavbu nemocnice.
Výstavba nemocnice
Pre výstavbu nemocnice bola zriadená komisia, ktorej úlohou bol výber vhodného pozemku na výstavbu areálu. Vybraný pozemok v hodnote 8 980 forintov, ktorý bol odporučený aj župným lekárom nepatril mestu. Bol odkúpený od ostrihomského arcibiskupstva vďaka Františkovi Kapisztórymu. Stavba navrhnutá nitrianskym projektantom Jánom Likom v hodnote 49 120 forintov a 72 grajciarov bola vybudovaná v rokoch 1894-1896.František Kapisztóry stál v popredí pri položení základného kameňa. Na jeho počesť pomenovali ulicu (pôvodný názov I.P. Pavlova), na ktorej sa nemocnica nachádza a nesie meno dodnes.
Vtedajší pacienti si mohli oddýchnuť vo verejnom parku
Prvá novozámocká nemocnica bola vybudovaná na pozemku s rozlohou päť jutrov (160 árov), bola treťou najväčšou po nitrianskej a topoľčianskej nemocnici.
V strede areálu bol postavený pavilón s jedným podlažím. Nachádzala sa v ňom lôžková časť s kapacitou tridsaťosem postelí, ktoré slúžili pre chirurgických pacientov a liečbu vnútorných ochorení. V pavilóne sa nachádzala aj operačná sála, lekárska ordinácia a dokonca aj kaplnka.
V areáli sa nachádzal aj obytný dom pre personál s hospodárskymi miestnosťami. Smerom na východ stál infekčný pavilón, budova márnice s dezinfekčnou miestnosťou sa nachádzala v južnej časti pozemku. K areálu patril aj park, ktorý vznikol vďaka verejnej zbierke.
Počiatky prevádzky
Slávnostné otvorenie nemocnice sa uskutočnilo 1. júna 1896. Na základe konkurzu sa prvým riaditeľom verejnej nemocnice a zároveň jediným primárom stal MUDr. Štefan Dohmann.
Na jeho miesto nastúpil MUDr. Ernest Huckl, ktorý vo funkcii riaditeľa a hlavného lekára pôsobil dlhých tridsaťštyri rokov (1898-1938). Už v začiatkoch jeho funkcie prešla nemocnica významnou modernizáciou. V rokoch 1908-1910 pribudla prístavba s operačnou sálou a bola rozšírená lôžková časť gynekologického oddelenia.
V medzivojnových rokoch 1932 až 1938 pôsobil vo funkcii riaditeľa MUDr. Juraj Mayer. Dnešnú podobu nemocnica získala prestavbou svojich objektov v rokoch 1932 až 1933. Riaditeľmi v období druhej svetovej vojny bol MUDr. Ľudovít Koncz. Od rokov 1945 až do roku 1960 na stoličke riaditeľa pôsobili: MUDr. Tomáš Sadloň (1945-1948), MUDr. Alfonz Mráz (1948-1951), MUDr. František Kobolka (1952-1960).
Pacientov ošetrovali rehoľné sestry
V roku 1914 na podnet ústredného riaditeľa Červeného kríža bol zorganizovaný kurz pre dobrovoľné ošetrovateľky, ktoré po jeho sedem týždňovom absolvovaní získali potrebnú kvalifikáciu. Verejnú nemocnicu postihlo ťažké obdobie v o vojnových rokoch 1914- 1918, kedy pribudlo veľa chirurgických zákrokov.
Rok 1924 bol pre nemocnicu mimoriadne úspešný, do prevádzky bolo uvedené Infekčné oddelenie a administratívna budova, zariadenie bolo čiastočne zrekonštruované. Okrem zdravotného personálu pracoval v nemocnici úradník, domovník, pracovníčka práčovne, slúžka a pomocníčka v kuchyni. Od 1. októbra 1924 vykonávali ošetrovateľskú starostlivosť rehoľné sestry Kongregácie dcér Františka z Assisi. Po dlhých rokoch, 8. augusta 1958, boli nahradené civilnými zdravotnými sestrami.
Rehoľné sestry s riaditeľom nemocnice MUDr. Alfonzom Mrázom, ktorý vo funkcii pôsobil od 1. júna 1948 do roku 1951. V roku 1958 ich vystriedali civilné zdravotné sestry.
Zdroj: nzalbum.sk/ P. Kristek
Pocta zakladateľovi nemocnice
V areáli nemocnice sa nachádzal pamätník venovaný Františkovi Kapisztórymu, ktorý bol vybudovaný z vďačnosti občanov. Po smrti bol pochovaný v rodinnej hrobke na Slovenskej ulici, v auguste 1990 jeho pozostatky boli exhumované a prevezené na Cintorín svätého Jozefa v Nových Zámkoch.
Historická budova (zatiaľ) dýcha prázdnotou
Podľa najnovších informácii, ktoré pochádzajú ešte z roku 2018, mala areál nemocnice kúpiť firma, ktorá bývalú nemocnicu chcela prerobiť na domov dôchodcov. V súčasnosti je budova stále prázdna a je otázne, aký osud ju postihne.
Práve ste dočítali prvý diel článku zo série, ktorá bude venovaná počiatkom zdravotníctva a histórie nemocnice v Nových Zámkoch. Všetky novšie články a pokračovania nájdete tu!