Dejiny 2025. 03. 05.

Aké zvyky a tradície sa spájajú s popolcovou stredou?

Skončili sa fašiangy, obdobie zabíjačiek a bujarých osláv. Popolcová streda (Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) je deň, ktorým začína obdobie pôstu a končia fašiangy. Pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou, ktorej termín sa určuje každoročne podľa lunárneho kalendára. Sviatok sa slávi už od konca siedmeho storočia ako deň pôstu a pokánia.

Pred popolcovou stredou sa pojedlo všetko mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a neprišiel čas mláďat barančekov. V období pôstu preto jedli väčšinou kaše, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje. Organizmus sa prečistil a oddýchol si pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do nového cyklu.

Sypanie popola na hlavu

Popolcová streda nebola spočiatku zasväteným dňom, kto však nemal žiadne dôležité povinnosti, išiel do kostola po popolec. Pomenovanie „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku pálenia paliem, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používal pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol je tradíciou našich predkov, čiže od sypania si popola na hlavu na znamenia pokánia pred Bohom. Aj v súčasnosti je zvykom hovoriť, keď človek urobí chybu, že teraz „si sype popol na hlavu“ ,aby napravil čo spôsobil a pokazil, a vyprosil si tak odpustenie od Pána Boha.

Podľa dávneho zvyku sa na popolcovú stredu varila pôstna polievka a jedli sa cestoviny z makom („váľky, šúlance“. Nábožnejšie založené panie konzumovali aj večer niečo, aby si zahnali hlad.

Stravovanie

Počas pôstu sa vynechávali mäsité jedlá. Konzumovali sa najmä strukoviny, kyslá kapusta, rôzne cestovinové jedlá najmä s makom a orechmi. Uprednostňovali sa múčne jedlá, ako prísada sa nepoužívalo maslo, ale dochucovalo sa rastlinnými olejmi.

Jedlo sa iba raz denne. Po Popolcovej strede nasleduje štyridsať dňový pôst, počas ktorého sa nekonajú žiadne zábavy. Dnes už pôst nie je dodržiavaný tak prísne ako kedysi, no v minulosti sa až do Veľkého piatku pred Veľkou nocou kresťania obmedzovali alebo úplne vyradili mäso zo svojho jedálneho lístka.

Zvyky a tradície

Popolcová streda, nazývaná aj ako Popolec, Popolečná, Škaredá či krivá streda. Škaredou preto, že v tento deň sa nosili staré, škaredé a roztrhané šaty. V dávnom období počas bohoslužby na Popolcovú stredu prichádzali do kostola bosí hriešnici, ktorí mali oblečenú iba vrecovinu a naozaj si sypali popol na hlavu. Týmto činom vyjadrili, že začínajú svoju cestu pokánia.

Okrem toho bolo aj zvykom, že mládenci vinšovali dievčatám, lebo majú sviatok. Taktiež sa smiali aj tým, ktoré sa nestihli počas fašiangov vydať. So zvončekmi zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo ich vytiahli von, aby ich „podkuli“ a na nohu im priviazali kúsok dreva. Odev počas pôstu bol skromný vo smútočných farbách- čiernej, bielej a fialovej.

Zvykom, ktorým fašiangy presahovali do obdobia pôstu, bolo chodenie s klátom na Popolcovú stredu. Je to pravdepodobne pozostatok zvyku súvisiaceho s vysmievaním nevydatých dievčat, ktorým dávali na krk alebo na nohu drevený klátik